Kto kampaň organizuje?
Volám sa Laura Dittel a práve som sa vrátila z humanitárnej cesty na Ukrajine. Päť dní som spolu s ďalšími 16 dobrovoľníkmi rozvážala humanitárnu pomoc do svetom zabudnutých dedín a miest na ďalekom severe krajiny – v Černihivskom regióne, veľmi blízko hraníc s Bieloruskom.
Jeho veľkú časť priamo okupovali ruské vojská od 28. februára 2022 do 1. apríla 2022. Aj keď tam vojaci nevyčíňali tak ako v Buči, ostala po nich spúšť. Miestnych ľudí obrali o všetko vrátane posteľnej bielizne, riadov či základnej elektroniky. To všetko po tom, čo ich vyše dvoch mesiacov terorizovali a oberali o skromné zásoby jedla.
Našou zastávkou bola aj okresná nemocnica v Ripkách. Jej hlavný lekár a riaditeľ pán Oleksandr Oleksijovič Frolov robí, čo môže, aby nemocnicu udržal v chode a zároveň lieči.
Pre následky vojny sa Olexandr a jeho nemocnica trápia nedostatkom dezinfekcie, chirurgických rukavíc a iného zdravotníckeho materiálu, doplnkovej výživy, ale aj potravín, oblečenia a bielizne pre personál či pacientov.
Najsilnejším momentom však pre mňa bolo, keď nám Oleksandr ukázal práčovňu a práčku, na ktorej miestne ženy perú bielizeň nielen pre nemocnicu, ale aj školy a iné inštitúcie v okolí.
Komu pomôžeme?
Nemocnica v Ripkách je okresnou nemocnicou a slúži celému regiónu. Preto sa v nej zašpiní množstvo posteľnej a inej bielizne. No jediná veľkokapacitná práčka je v katastrofálnom stave a klasické práčky takýto nápor nezvládajú a kazia sa po zopár týždňoch.
Veľký, kompletne hrdzavý bubon práčky je už bez krytu a pohľad na práčku je žalostný. V každej inej krajine by takáto práčka bola dávno na smetisku. V Ripkách neustále perie, ale je otázne, dokedy…
Musím sa priznať, že nič podobné som nikdy nevidela. Od začiatku vojny som na Ukrajine zažila veľa zúfalých situácií, ale tento pohľad až bolel. Oleksandrovi som sľúbila, že mu pomôžem – po tom, čo som videla jednoducho musím.
