Kto kampaň organizuje?
Volám sa Erik Weiss a túto výzvu organizujem preto, aby som otvoril verejnú diskusiu o hodnote práce na Slovensku.
V živote som pracoval najmä vo fyzicky ťažkých zamestnaniach, preto viem, čo znamená prísť domov unavený, boľavý a psychicky vyčerpaný – a zároveň cítiť, že odmena za takúto prácu často nezodpovedá jej skutočnej záťaži.
Dlhodobo vnímam, že ľudia, ktorí vykonávajú fyzicky ťažkú a mentálne náročnú prácu, sú často nedostatočne ohodnotení, hoci ich práca je nevyhnutná pre fungovanie spoločnosti.
Na mojej autorskej facebookovej stránke "Gladiátori pracovnej triedy" som k tejto téme zverejnil vizuál, na ktorom bola použitá aj moja podobizeň (tvár). Príspevok, postavený na výraznej otázke, vyvolal mimoriadne silnú odozvu – získal viac ako 21 700 reakcií, približne 1 400 komentárov a viac ako 2 900 zdieľaní.
To mi ukázalo, že táto téma sa dotýka veľkého množstva ľudí.
Ohlas na Facebooku:
Preto chcem túto myšlienku preniesť z online priestoru aj do ulíc – na billboardy a citylighty.
Chcem, aby nezostala iba na obrazovkách a v komentároch, ale aby dostala viditeľnú podobu vo verejnom priestore a stala sa skutočnou súčasťou spoločenskej diskusie.
Návrh – Billboard:
Návrh – Citylight:
Poznámka k použitým vizuálom:
–
Vizuály použité vo výzve sú pripravené pre účely tejto kampane. Hlavný vizuál pracuje s mojou reálnou podobou – postava na plagáte drží moju skutočnú tvár, keďže výzvu osobne zakladám a verejne za ňou stojím ja, Erik Weiss. Časť vizuálov, napríklad prostredie, doplnkové postavy, zábery mesta a ukážky billboardov či citylightov, bola vytvorená alebo dotvorená pomocou umelej inteligencie. Slúžia ako ilustračná vízia budúcej kampane, nie ako tvrdenie, že kampaň už bola zrealizovaná.
–
Ide o ľudí, ktorí každý deň poctivo pracujú a za svoju prácu si zaslúžia nielen uznanie a vypočutie, ale aj spravodlivú odmenu.
Akú mzdu by si doprial ľuďom, ktorí fyzicky ťažko pracujú?
Ako povedal Nelson Mandela:
„Chudoba nie je prirodzená. Vytvorili ju ľudia a ľudským konaním ju možno prekonať a odstrániť.“
Zmena nemusí prísť z najväčšej krajiny. Môže prísť zo srdca Európy.
Slovensko sa často označuje za srdce Európy. Byť srdcom však neznamená iba ležať uprostred mapy. Srdce vytvára impulz, ktorý udržiava celé telo pri živote. Ak má byť naša krajina srdcom Európy, môže byť aj miestom, odkiaľ vyjde impulz k spravodlivejšiemu vnímaniu práce. Ľudia, ktorí každý deň ťažko fyzicky aj psychicky pracujú, sú tlkotom srdca spoločnosti. Ak ich prácu nevidíme, nepočúvame a nedokážeme spravodlivo odmeniť, potom srdce spoločnosti nebije zdravo. Preto by krajina pod Tatrami mohla ísť príkladom v tom, ako si váži ľudí, ktorí ju držia pri živote. Nech odtiaľto vyjde impulz, ktorý sa rozšíri ďalej – do Európy aj do celého sveta. Srdce dáva telu život. Vytvára impulz, ktorý pri správnom riadení rozhýbe krv – múdrosť a spravodlivosť – a dostane ju do každej časti organizmu, teda sveta. Naša vlasť môže ukázať, že veľkosť krajiny sa nemeria jej rozlohou ani počtom obyvateľov, ale tým, ako sa správa k ľuďom, ktorí ju každý deň držia v chode.
