Volám sa Svetlana. Sme rodina z Ukrajiny z mesta Cherson, no svoju krajinu sme kvôli vojne boli nútení opustiť.
Aj napriek všetkým ťažkostiam som už 3 roky šťastná matka svojho anjelika. V roku 2020 sa mi narodila dcérka Miroslava. Bolo to v 28. týždni tehotenstva. Vážila iba 1170 gramov. Šance na život boli veľmi nízke. Prvý mesiac jej života sme ani nevedeli, či bude žiť. Potom sa jej stav začal stabilizovať. Ako 2-mesačnú jej robili operáciu očí, ale následkom tejto operácie je škúlenie, a preto je potrebné operovať ju znova.
Potom, čo ju prepustili z JISky, začali sme ju učiť jesť. Čím viac pokusov bolo, tým horší bol výsledok. Často zvracala. Takto sem sa trápili ešte niekoľko ďalších mesiacov. Celý čas som ju kŕmila cez sondu zavedenú cez nos. Poslali nás na vyšetrenie do Kyjeva. Tam zistili, že má zúženie pažeráka a snažili sa jej ho roztiahnuť, ale nebolo to úspešné. Dokonca sa to zhoršilo. Keďže sonda už bola zavedená pomerne dlho, v 6. mesiacoch sme podstúpili operáciu a vložili jej stómiu.











