Niet kam ísť
Do utečeneckého domu v Mukačeve prichádzam s malou dušou ale veľkým očakávaním. Témou mojej bakalárskej práce je dozvedieť sa akým problémom čelia rodiny vysídlené z bojových oblastí na východe Ukrajiny. Tento cieľ je splnený takmer okamžite, ale za veľmi veľkú cenu.
Príbehy žien, ktorých domovy boli zbombardované ruskými dronmi vo mne vyvolávajú zimomriavky. Akonáhle vypukla vojna museli spolu so svojimi deťmi cestovať do bezpečnejších častí v západných regiónoch Ukrajiny. Napríklad Vera, našla útočisko v utečeneckom tábore v Užhorode. Tento tábor však pred necelým rokom prišiel o financovanie. Vera si však nemohla dovoliť podnájom nakoľko s prílivom utečencov do západných častí Ukrajiny stúpli aj ceny bývania. A pobyt v ostatných utečeneckých táboroch jej znemožňuje jej rómska identita.
Aj preto jediným, možným útočiskom pre ňu zostával utečenecký dom v Mukačeve, ktorý bol doteraz financovaný mimovládnou organizáciou Roma Women's Fund Chirikli. Avšak s predlžujúcou sa ruskou agresiou a znižujúcim sa prístupom k humanitárnej pomoci prišiel projekt, ktorý poskytoval strechu nad hlavou rodinám ako je Verina, o financovanie. A tak Vera opäť čelí Sofiinej voľbe. Buď sa vrátiť späť do oblastí s aktívnymi bojmi alebo byť odkázaná na život na ulici.
Rada a vysídlené rodiny
Nie je to však len Vera, ktorá musí čeliť problémom spojeným s vysídlením a diskrimináciou. Ďalšie 4 rodiny taktiež čelia predsudkom, či stereotypom. Nemôžu si tak nájsť útočisko v nerómskych utečeneckých táboroch alebo zamestnať sa v regióne. Vojna ich obrala o domovy, aj o živobytie. A aj keď sa zamestnajú, častokrát je to finančne nemožné dovoliť si platiť za nájom. A tak je utečenecký dom v Mukačeve aktuálne ich trvalým útočiskom.
Administrátorkou tohto utečeneckého domu je Rada Kalandiia, jedna z vysídlených žien, ale taktiež riaditeľka mimovládnej organizácie ROMEN. Roky pomáhala s integráciou rómskej menšiny v Donetskej oblasti, akonáhle však vypukla vojna, po ťažkých nociach bombardovania a prečkávania v pivnici bola nútená utiecť. Teraz však svoju energiu a nasadenie využíva pri pomoci vysídleným rodinám, ktoré rovnako ako ona, nemajú kam inam ísť. Pomáha s poskytovaním dočasného ubytovania, s dokumentáciou pre ľudí, ktorí o dokumenty prišli v dôsledku vojny a s vymáhaním ľudských práv pre všetkých ktorí to potrebujú.
Podpora tohto utečeneckého domu je tak dôležitá nie len kvôli poskytnutiu strechy nad hlavou (či už trvalej alebo dočasnej) a živobytia pre vysídlené rodiny. Ale aj kvôli pomoci s právnymi náležitosťami a pocitu bezpečia a spolupatričnosti obzvlášť pre rómske rodiny, ktoré stále utekajú z bojových zón alebo sa vracajú zo zahraničia, aby si mohli obnoviť dokumenty. Ako tvrdí Rada: „Podľa môjho názoru by sa táto pomoc mala riešiť s rómskymi organizáciami. My máme možnosť zapojiť komunitu, pretože máme ich dôveru.“
Každý jeden príspevok tak môže pomôcť vytvoriť bezpečné a dôstojné podmienky pre vysídlené rodiny s deťmi.
Posledné útočisko
Získané prostriedky budú použité na chod utečeneckého domu v Mukačeve, ako posledného útočiska pre mnohé vysídlené, rómske ale aj nerómske rodiny. Mesačné náklady na nájom, energie, stravu a hygienické potreby, administratívne náklady a personál vychádzajú zhruba na 3000 eur.
Spolu takto dokážeme poskytnúť trvalé a bezpečné útočisko 5 rodinám s deťmi a zároveň pomôcť ďalším desiatkam ľudí, ktorí túto pomoc stále budú potrebovať.
Ďakujeme!
Ján Fiľak a Rada Kalandiia.
