Kto kampaň organizuje?
V rokoch 2014–2015 sme pracovali ako dobrovoľníci. Do našich dobrovoľníckych aktivít, ktorých cieľom je pomoc Ukrajine, sa zapájajú nielen medzinárodné, ale aj miestne slovenské občianske združenia alebo zástupcovia ďalších diaspór žijúcich na Slovensku. Práve, ako dobrovoľnícke hnutie zamerané na pomoc Ukrajine sme sa rok a pol starali o zranených Ukrajincov, ktorí podstúpili liečbu a rehabilitáciu na území Slovenska a Rakúska, kupovali sme lieky a zdravotnícky materiál pre ukrajinské nemocnice, zbierali a prepravovali na Ukrajinu oblečenie, obuv, hračky, potraviny pre deti, hygienické výrobky pre deti padlých ukrajinských hrdinov, pre detské domovy a presídlené osoby.
To sú naše najväčšie projekty:
- Humanitárna pomoc ukrajinským deťom-sirotám; nemocniciam vo frontovej zóne (v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky);
pomoc vo vysvetľovaní informácií o právach utečencov a dočasne vysídlených osôb (v spolupráci so SlovakAid); - Ukrajinsko-slovenský dom (v spolupráci s Magistrátom mesta Bratislavy a mestskou časťou Bratislava-Nové Mesto);
- Ukrajinská škola v evakuácii (v spolupráci s UNICEF);
- sociálna integrácia Ukrajincov, ktorí získali dočasné útočisko na Slovensku (v spolupráci s UNHCR);
- odborná psychologická pomoc ľuďom, ktorí získali traumy v dôsledku vojny (v spolupráci s UNICEF)
Sú udalosti v živote ľudí, na ktoré sa nikdy nedá pripraviť.
Vojna, ktorá na Ukrajine trvá nepretržite už tri roky, neopúšťa mysle Ukrajincov, nech sú kdekoľvek. Vojna stále ovplyvňuje psychiku, aj keď telo sa nachádza v bezpečí. Dlhotrvajúci stres si napriek zdanlivej pohode naďalej kúsok po kúsku odhryzuje z vitality človeka. Obzvlášť ťažko ho prežívajú tínedžeri, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, odlúčení od svojich kamarátov a príbuzných. Zároveň sa musia učiť, prispôsobiť sa novým podmienkam, nájsť spoločnú reč s ľuďmi, ktorí sú pre nich noví, v cudzom jazyku.
Katya má 16 rokov. Spolu s mamou a mladším bratom cestovala v noci, keď ich rodné mesto začali zasahovať rakety.
Na poradenskom sedení sa rozplače. Nie preto, že by sa bála rakiet. To si ešte neuvedomuje. Psychika to vytláča von. Plače, lebo jej veľmi chýba jej izba. Chce sa vrátiť späť, pretože jej izba je jej šťastné, pokojné detstvo s rodinou. Bojí sa, že svojou zlou náladou znepokojí mamu. Veď je „dospelá a mama to bez otcovej podpory nemá ľahké“. Psychológ jej pomáha prijať fakt, že sa do svojej izby možno už nikdy nevráti.
Nazar má 14 rokov. Je veľmi vážny a rozvážny.
– Nechápem, na čo žiť, keď môže prísť vojna a vziať nám to všetko.
Jeho oči o tom hovoria, ako oči veľmi dospelého, unaveného človeka.
Sú to myšlienky, ktoré nevyslovil svojim blízkym. Je to jeho vnútorný proces. Len vďaka tomu, že Nazarova matka vyhľadala psychologickú pomoc, nezostal so svojimi myšlienkami sám.
Nasťa má 12 rokov. Má tu mamu a mladšiu sestru. Otec je na Ukrajine, kde bojuje. Mama sa jej nemôže dostatočne venovať, pretože je pre ňu ťažké uživiť rodinu na novom mieste. Otec sa s ňou nemôže často kontaktovať. A v čase, keď sa neozve, mama trochu zamŕza. Keď prišla prvýkrát, snažila sa komunikovať. Ale vtedy jej ešte rozdiel v jazyku, najmä slang mládeže, neumožňoval rovnocennú komunikáciu. Ďalej ju deti začali vytláčať zo svojej spoločnosti a ona sa ešte viac uzavrela. naučila sa „byť neviditeľná“. Svoje sebapoškodzujúce správanie nedokáže zvládnuť bez pomoci psychológa.
V našej ukrajinskej škole v evakuácii majú žiaci vyšších ročníkov možnosť komunikovať so svojimi rovesníkmi v ich rodnom jazyku, dostávajú podporu od svojich učiteľov a spoločne sa učia slovenčinu, čo im pomáha v novom živote. Neoddeliteľnou súčasťou Ukrajinskej školy v evakuácii je aj psychologická pomoc, ktorú deťom poskytujú kvalifikovaní odborníci v ich jazyku.
Aby sme mohli pokračovať v poskytovaní psychologickej pomoci ukrajinským tínedžerom aj v tomto školskom roku, potrebujeme 15 000 eur.
