Vikinka bola 3. 1. 2026 vonku s mamkou, keď v tom začala strašne plakať, že ju bolí hlavička. Následne začal jej boj o život – vracanie, záchranka, nemocnica v DK a zistené vnutrokomorové krvácanie do mozgu. Vikinku previezli do nemocnice v Martie, uviedli ju do umelého spánku a oznámili rodičom, že musia už len čakať 2–4 týždne.
Vikinka chce žiť plnohodnotný život
Previezli ju do Bratislavy (NUDCH Kramáre), kde už mesiac leží na ARE. Stabilizovali jej stav, ktorý je ale aj tak stále vážny. Zaviedli jej ďalšiu drenáž do hlavičky na odvádzanie mozgového liquoru, pretože už mala opuchnutý mozog a zaliate všetky komory, s tým, že krv sa dostala aj mimo, takže ešte stále nevieme, aké následky bude mať.
Pomaly ju začali prebúdzať, odoznievali jej postupne všetky záchvaty, horúčky, tras. Skúsili operáciu na Boroch, ktorá však nevyšla, lebo to má na tom najkomplikovanejšom mieste, kde to môže mať. Naposledy Viki previezli na neurochirurgiu, kde sa pomaličky snaží posúvať dopredu. Začala hýbať rúčkami, nohami, aj keď pravá strana je už viditeľné poškodená, ale žije. Čaká ju ožiarenie na Boroch kybernetickým nožom, pričom výsledok sa uvidí až o 6–12 mesiacov po. Ako hovorí pán primár, stále som " časovaná bomba".
