Kubo bol vždy veselý chlapec. Neváhal sa pozdraviť, prihovoriť a aj podať pomocnú ruku, ak bolo treba. Mal rád folklór, patril medzi dobrovoľných hasičov a bol aj pracovitý. Prvé, čo si pýtal, keď sa prebral, bola peňaženka a kľúče, pretože chcel ísť do roboty. Bola to totiž posledná vec, ktorú si pamätal – že mal ísť do práce.
V osudný okamih Jakub driemal na sedačke spolujazdca. Po náraze auta sa silno udrel hlavou do bočného stĺpika v aute. Toto vážne vnútorné zranenie mozgu ho takmer pripravilo o život. Operácia nebola možná, takže sa v podstate len čakalo, či bude žiť.
Jakub sa z nemocnice nemohol vrátiť domov. Jeho stav si vyžaduje profesionálnu odbornú starostlivosť a priestory domácnosti boli posúdené ako nevhodné pre tak ťažkého pacienta. Našťastie ho ochotne prijali v Rezidencii Nestor v Zázrivej, kde sa oňho príkladne starajú. Veríme, že práve vďaka tejto odbornej starostlivosti sa prebral a postupne robí drobné pokroky, ktoré nám všetkým pripadajú ako zázrak. Vedieť pohnúť prstom a dokázať, že zrejme nebude mať ochrnutú pravú ani ľavú časť tela, alebo dokázať vyplaziť jazyk – to sú v jeho stave nesmierne úspechy. Bez ďalších terapií a rehabilitácií však nemá šancu zaradiť sa niekedy do života.
Túžbou jeho rodiny je dostať Jakuba aspoň na vozíček a môcť sa oňho starať doma.