Našim druhým domovom sa tento rok stalo Chorvátsko, toto leto som však neobjavila iba krásne pláže, ale aj malé mača, pohodené na kraji cesty, ktoré ma zavolalo svojim mňaukaním.
Biankin príbeh je plný zvratov, dovoľte mi ho prosím v krátkosti rozpovedať.
Keď som našla malú Bianku na ceste, na chorvátskej dedine v ktorej som bola prvýkrát netušila som čo mám robiť a ako jej pomôcť. Našťastie som stretla úžasnú dušu – Ramonu z Dánska. Okamžite sa so mnou pustila do záchrany. Vedela, že v dedine je pani, ktorá sa venuje túlavým mačkám a snaží sa riešiť problém s kastráciou. Nevedela, kde býva, tak sme klopali od dverí k dverám a hľadali ju. Našli sme, volá sa Nena a neuveriteľne nám pomohla. Vybavila pohotovosť v sobotu večer. Myslela som si, že tam moja pomoc končí, Nena a Ramona zobrali mačku, rozlúčili sme sa a ja som dúfala, že im snáď všetko dopadne dobre.
Vrátila som sa naspäť do mesta s tým, že som mačku odovzdala týmto ženám a už o nej nikdy nebudem počuť. Pri parkovaní som zrazu uvidela Ramonu, Nenu ako idú s mačkou na kliniku, ktorá sa zhodou okolností nachádzala rovno pod našim domom. Bola to osudová náhoda, ktorá všetko zmenila.
Na veterine si Biancu do parády zobral úžasný veterinár, ktorý robil čo sa dalo. Bianca bola tak dehydrovaná, že sa jej nedala zobrať krv, bolo podozrenie, že je otrávená. Nedával jej veľa šancí, že sa dožije rána. Keďže klinika bola pod mojim domom, dohodli sme sa s Ramonou a Nenou, že tam ráno pôjdem skontrolovať ako mača dopadlo.
Bianca prežila noc
V to ráno som bola presvedčená, že sa idem s Biancou rozlúčiť. Usmiaty veterinár mi okamžite oznámil, že žije! Mala posunuté stavce a bola veľmi slabá, ale už bola šanca, že to dá. Ramona si okamžite chcela Biancu adoptovať a odviezť so sebou do Dánska. S Biancou však bolo treba chodiť každý deň na kontrolu a tak sme sa dohodli, že ten týždeň čo Ramone zostáva budem chodiť na kliniku ja a ona si ešte užije dovolenku.
Boli to šialené dni. Návštevy kliniky boli to najmenej, Biancu som kŕmila každé dve hodiny cez striekačku, menila plienky, tíšila ju keď plakala, vstávala k nej v noci, vyberala jej blchy, natierala svrabom doničené uši, čistila oči.
Ako Bianca nešla do Dánska
Nastal deň D a Bianca mala odísť k Ramone a následne do Dánska. Na to aby mohla ísť potrebovala čip a očkovanie. Bola však príliš slabá a nemusela by to zvládnuť.
V tom momente už sme boli s Biancou na seba natoľko naviazané, že nebolo o čom diskutovať a rozhodla som sa, že aj keď nie je ideálna situácia Biancu si nechám a spravím všetko preto aby som jej spravila najkrajší možný život.
Prečo Bianca potrebuje Vašu pomoc
Vrátili sme sa na čas na Slovensko. Keďže Bianca má posunuté stavce, ktoré jej pravdepodobne tlačia na nervy od začiatku nechodí. Počas niekoľkých týždňov sa jej stav veľmi zlepšoval. Konečne poriadne jedla, priberala, začala sa hýbať, síce sa sama ešte nepostavila, ale už sa presúvala, menila si polohu, vedela sa plaziť, kúsok prejsť. Mali sme neskutočnú radosť a všetko vyzeralo, že je na dobrej ceste.
Pred pár dňami však nastal zvrat. Bianca z ničoho nič prestala hýbať prednými labkami. Takmer v nich nemá cit a nemôže sa veľmi hýbať.
Je pod neustálym dohľadom veterinára, ale v tomto momente jej nič viac ako podpornú liečbu a lieky proti bolesti nevie poskytnúť. Na to aby sme sa vedeli posunúť musíme zistiť v akom stave sú nervy, ktoré sú poškodené – nevieme však do akej miery, môže to byť so správnou terapiou riešiteľné, alebo to môže byť nezvratné. Najhoršie však je nerobiť v jej stave nič.
Doteraz sme zvládali platiť všetky veterinárne výdaje spoločnými silami. Avšak na to, aby sme zistili v akom stave je poškodenie nervov musíme s Biancou podstúpiť MRI vyšetrenie (magnetickú rezonanciu), ktorá ako jediná dokáže ukázať rozsah poškodenia. Následne bude Bianca v každom prípade potrebovať fyzioterapiu.