Volám sa Katarína, mám 42 rokov a som slobodná matka úžasnej 5-ročnej dcérky, na ktorú som nesmierne hrdá. Náš život nie je ľahký, ale nikdy som sa nevzdala – a teraz vás prosím o pomoc v najťažšom období nášho života.
Pred tehotenstvom som 18 rokov pracovala v zdravotníctve – bola to pre mňa nielen práca, ale poslanie. Od mladosti som žila s vedomím, že kvôli diagnóze neplodnosti nikdy nebudem matkou. Zmieriť sa s tým trvalo roky… A potom sa stal zázrak – zistila som, že som tehotná.
Tehotenstvo však bolo vysoko rizikové, opakovane hrozil potrat, trávila som dlhé mesiace v nemocnici a porodila som predčasne cisárskym rezom. Moja dcérka bola po narodení na pľúcnej ventilácii a ja som čelila vážnym zdravotným komplikáciám. Napriek tomu sme sa spoločne vrátili domov – dve bojovníčky.
O to bolestivejšie bolo, keď sa otec dieťaťa začal počas tehotenstva správať agresívne. Psychické týranie prešlo do fyzického násilia. Volala som políciu, no bála som sa odísť – čakali ma operácie a neistota. Nakoniec som to však musela urobiť – kvôli dcére, ktorá začínala prejavovať známky traumy.
Odišiel. Odvtedy sa o dcéru nezaujíma. Neposiela výživné, nezavolá, neposlal ani len pohľadnicu k narodeninám, súd o výživné sa ťahá.
