Svojho synčeka vychovávam sama už od roku 2019.
Prešli sme si spolu veľmi ťažkými chvíľami, bez akejkoľvek pomoci. Náš život sa skomplikoval vo chvíli, keď sme ostali sami. Realita nás tvrdo zasiahla, keď som zistila, že musíme prežiť zo sociálnych dávok vo výške 255 eur mesačne, vrátane prídavkov a výživného. To je suma, ktorá má podľa štátu stačiť na život dvoch ľudí.
Keď môj syn dovŕšil tri a pol roka, rozhodla som sa hľadať si prácu, aby som nás uživila. Avšak po jeho nástupe do škôlky sa všetko zmenilo. Z chlapca, ktorý sa zaujímal o svet, pýtal sa veľa otázok, ovládal tri svetové jazyky, čítal a mal nesmiernu zvedavosť, sa v priebehu štyroch dní stal koktajúci a roztrasený chlapec. Začal sa schovávať do kartónových krabíc, prestal úplne rozprávať a jeho svetlo v očiach zhaslo. Bál sa ľudí a bol ako duchom neprítomný. Žiadna matka si nezaslúži vidieť svoje dieťa v takom stave.
Trvalo mi rok a pol, kým som syna dostala z tejto traumatickej situácie. V druhej škôlke sa nám konečne podarilo nájsť pochopenie a podporu. Syn opäť začal veriť ľuďom, smiať sa a zabudol na to, čo prežil.
Naša situácia ma donútila hľadať nemožné spôsoby, ako prežiť.
Pri nájme 220 eur a s ďalšími výdavkami na škôlku, obedy, réžiu, elektrinu a plyn som bola nútená hľadať iné cesty. Zbierala som popadané ovocie po lúkach a popri záhradách, aby som mohla upiecť koláč či ryžový nákyp. Zbierala som PET fľaše a plechovky, aby sme mali aspoň niečo navyše. Pre vodu som chodila k studničke, aby sme ušetrili na nákladoch za vodu.
V roku 2023 sa náš príjem zvýšil na 380 eur, no náklady na život stúpli ešte viac. Nákup, ktorý ma pred rokom stál 30 eur, teraz stojí 50 eur a budúci rok to bude pravdepodobne 70 eur. Ročne som ušetrila 10 600 litrov studenej vody, lebo som chodila na studňu, a 1 600 litrov teplej, lebo som recyklovala vodu z kúpania syna na umývanie riadu a splachovanie záchoda a dúfala som, že ušetrím vo forme preplatku aspoň na dva nájmy, čo sa ale nestalo. Náklady na ohrev vody stúpli o 80 percent a plyn zdražel o 34 percent. Napriek mojim snahám šetriť na každom kroku nám stále hrozia finančné problémy.
Napriek osudu je syn už školákom, so samými jednotkami a pochvalami. Avšak mne sa nedarí sa zamestnať, lebo v pripade výpadku sa im nechce hľadať náhradu za neprítomnosť, čo sa pri deťoch kvôli chrípke, soplíku či horúčke stáva.
Môj syn je skromný chlapec. Hračky si vyrábame sami, veci na oblečenie nakupujeme z druhej ruky alebo opravujeme to, čo nájdeme. Syn mi často povie: „Mami, to je krásne, ale nepotrebujeme to.“ Jeho slová ma vždy dojmú k slzám, pretože napriek všetkému, čím si prešiel, je šťastné a vďačné dieťa.
Aj keď sa snažím zo všetkých síl – pomáham ako dobrovoľníčka starším ľuďom s nákupmi, umývaním okien a upratovaním – stále je pre nás život veľkou výzvou.
