Prešli sme si spolu veľmi ťažkými chvíľami, bez akejkoľvek pomoci. Náš život sa skomplikoval vo chvíli, keď sme ostali sami. Realita nás tvrdo zasiahla, keď som zistila, že musíme prežiť zo sociálnych dávok vo výške 255 eur mesačne, vrátane prídavkov a výživného. To je suma, ktorá má podľa štátu stačiť na život dvoch ľudí.
Keď môj syn dovŕšil tri a pol roka, rozhodla som sa hľadať si prácu, aby som nás uživila. Avšak po jeho nástupe do škôlky sa všetko zmenilo. Z chlapca, ktorý sa zaujímal o svet, pýtal sa veľa otázok, ovládal tri svetové jazyky, čítal a mal nesmiernu zvedavosť, sa v priebehu štyroch dní stal koktajúci a roztrasený chlapec. Začal sa schovávať do kartónových krabíc, prestal úplne rozprávať a jeho svetlo v očiach zhaslo. Bál sa ľudí a bol ako duchom neprítomný. Žiadna matka si nezaslúži vidieť svoje dieťa v takom stave.
Trvalo mi rok a pol, kým som syna dostala z tejto traumatickej situácie. V druhej škôlke sa nám konečne podarilo nájsť pochopenie a podporu. Syn opäť začal veriť ľuďom, smiať sa a zabudol na to, čo prežil.
