Od sklárskej pece až k stromom, ktoré pestujem vlastnými rukami
Volám sa Jozef Drahuta a pochádzam z Lednických Rovní. Celý život som bol zvyknutý na presnosť, logiku a prácu, pri ktorej bolo potrebné sústredenie a trpezlivosť. Roky som pracoval ako sklár. Práve toto remeslo ma naučilo vytrvalosti a dôslednosti.
Moje srdce však vždy patrilo prírode. Už dlhé roky sa vo svojom voľnom čase venujem pestovaniu a vysádzaniu stromov. Mnohé z nich si sám dopestujem od maličkých semienok, starám sa o ne, sledujem ich rast a následne ich vysádzam. Je to činnosť, ktorá mi dáva zmysel a pri ktorej mám pocit, že po sebe zanechávam niečo živé a pekné.
Veľkým míľnikom v mojom živote bola spolupráca a možnosť učiť sa od prof. Ing. Ivana Hričovského, DrSc. Bola to pre mňa dôležitá životná skúsenosť, ktorá ma nasmerovala ešte bližšie k záhradníctvu a prírode. Na tieto základy dnes nadväzujem aj spoluprácou s Ing. Evou Šídovou, PhD., s ktorou sa ďalej venujeme témam spojeným so záhradníctvom a prírodou.
Potom však prišiel rok 2018 a s ním zásadný zlom. Diagnostikovali mi ulceróznu kolitídu a zároveň sa začali výrazné problémy so sluchom na jedno ucho. Zdravotný stav sa postupne zhoršil natoľko, že som už nedokázal pokračovať v práci sklára.
Nasledovalo veľmi náročné obdobie. Viac ako rok som bol prakticky odkázaný na pobyt doma a moje ochorenie ma výrazne obmedzovalo v každodennom živote. Telo, na ktoré som sa kedysi mohol spoľahnúť, mi zrazu nedovoľovalo robiť veci, ktoré boli predtým samozrejmosťou.
Dnes sa však snažím krok za krokom vracať k životu. Ako človek s čiastočným invalidným dôchodkom mám problém nájsť stabilné zamestnanie, keďže moje zdravotné obmedzenia mi nedovoľujú vykonávať všetky druhy práce, napríklad nočnú.
Občas si privyrábam ako SZČO prácou v záhradách. Za rok si tak zarobím približne 1 100 eur. Môj invalidný dôchodok je 216 eur mesačne. Nie je to veľa, no napriek tomu sa nevzdávam a stále sa snažím nájsť spôsob, ako pracovať a byť užitočný.
Keď mi to zdravotný stav dovolí, idem von, pracujem so zemou, sadím a režem stromy. Robím to, čo milujem a čomu rozumiem.
Keď zdravie vezme istotu, zostáva odhodlanie pokračovať
Som manžel a otec dvoch detí, človek so zdravotným znevýhodnením a chronickým črevným ochorením, ktorý sa napriek svojim obmedzeniam snaží zostať aktívny a pokračovať v tom, čomu sa dlhé roky venuje.
Pestovaniu stromov, práci v záhradách a dobrovoľnej činnosti spojenej s prírodou sa venujem dlhodobo. Práve tieto aktivity mi pomáhajú zostať aktívnym a dávajú mi možnosť využiť skúsenosti, ktoré som počas rokov získal.
Nežiadam o pomoc preto, že by som nechcel pracovať. Práve naopak. Aj napriek zdravotným problémom sa snažím pracovať vždy, keď mi to môj stav dovolí. Moje možnosti sú však obmedzené a moja súčasná finančná situácia mi nedovoľuje pokryť všetky náklady spojené s ďalším vzdelávaním a rozvojom v oblasti, ktorej sa chcem venovať.
Vzdelanie ako cesta k novej možnosti pracovať
Finančnú pomoc chcem využiť predovšetkým na svoje ďalšie vzdelávanie v oblasti záhradníctva a práce s prírodou.
Prostriedky budú potrebné na nákup odbornej literatúry a študijných pomôcok, cestovné náklady spojené so štúdiom, poplatky a školné a ďalšie nevyhnutné výdavky súvisiace so vzdelávaním.
Vzhľadom na môj nízky invalidný dôchodok a obmedzené možnosti zárobku sú pre mňa tieto náklady v súčasnosti veľmi náročné. Verím však, že ďalšie vzdelávanie mi môže pomôcť rozšíriť moje vedomosti a vytvoriť si lepšie možnosti uplatnenia v oblasti, ktorá je mi blízka a ktorú môžem vzhľadom na svoje zdravotné obmedzenia postupne rozvíjať.
Každé euro, každé zdieľanie a každá forma podpory pre mňa znamená veľa. Pomáhate mi nielen zvládnuť súčasnú finančnú situáciu, ale predovšetkým pokračovať v ceste, ktorú som si napriek zdravotným problémom vybral.
Od sklárskej pece ma život zaviedol hlboko do záhrad. Nebola to jednoduchá cesta, ale práca so stromami mi ukázala, že aj po ťažkom období môže človek začať znovu rásť. Chcem v tom pokračovať
