Mathiasko je usmievavý ročný chlapček, ktorý kvôli svojím diagnózam nemôže byť ako jeho rovesníci. Náš príbeh sa začal 22. 04. 2023, keď prišiel na svet. Už počas tehotenstva sme mali nejaké problémy, kedy pán doktor nemohol nájsť malému mozoček a behali sme po všelijakých špecialistoch, no nakoniec sa zistilo, že by malo byť všetko v poriadku.
Keď sa Mathiasko narodil pôsobil ako úplne zdravé dieťa. Keď mal 4 mesiace nepozdávalo sa nám jeho hýbanie a spinkanie len s vykrútenou hlávkou do boku. Na najbližšej poradni som o tom informovala pediatričku, že malý má 4 mesiace a neudrží hlávku keď leží na bruchu. Pani doktorka nás ihneď odporučila do rehabilitačného centra s diagnózou hraničný hypotonus, prepadávanie hlavy, tortikolis vľavo. Tak sme začali chodiť na rehabilitácie a pravidelne cvičiť doma, aby sa maličký rozhýbal.
Hneď po tomto prišla ďalšia rana, keď začal mať malý problémy so stolicou, ktorá bola neskutočne tvrdá ako kamene a malému trhala zadoček, keď ju potreboval dostať von. Ihneď sme volali doktorke a tá nás dala na odbery, kde mu zistili, že mal veľmi veľmi nízke železo. Takže sme dostali lieky na železo a stravu, ktorá obsahuje najviac železa. Po tomto všetkom mal malý 8 mesiacov, pričom stále nevedel sedieť, ani sa poriadne hýbať, aj po neustálom otravovaní pani doktorky, že sa mi jeho stav nepáči, že vôbec nenapreduje sme dostávali odpovede, že to chce len čas a cvičiť. Tak sme cvičili a cvičili, až kým nás jedného dňa, keď mal malý 11 mesiacov, neposlala pani doktorka k neurológovi. Keď sme prišli na vyšetrenie k pani neurologičke robila malemu USG mozgu, kde zistila, že ma rozšírené mozgové komory, ktoré treba sledovať a treba merať hlavičku či moc rýchlo nerastie. Pokračovanie nastalo v januári 2024, kedy malý dostal prvu bronchititídu a od januára do mája ju mal 5-krát.
Odvtedy fungujeme na dýchacích sprejoch, ktoré musíme hradiť v plnej sume. K tomu musíme zakúpiť komôrku, cez ktorú sprej podávame, nakoľko doteraz nám ju zapožičiavala doktorka. Ako daľšiu položku musíme kupiť inhalátor. Malého bronchitiíidy boli take silné, že sme museli podávať zarábané čípky z lekárne, lebo malému sa sťahovali tak silno pľuca, že by sa mohol zadusiť. Teraz nás čaká pľúcne vyšetrenie a nové rehabilitačné centrum, keďže malý má rok aj mesiac a stále nesedí. Na nohách stáť nevie absolútne, jediné čo dokáže je sa plaziť. Nerozumie ani čo od neho chceme, keď mu povieme „podaj hračku“, „ukáž očko“ atď. Čiže jeho vývoj je na úrovni asi polročného dieťatka. Ako ďalšie nás ešte čaká očné vyšetrenie, lebo malému od narodenia veľmi zabiehajú očká. K očnému sme dostali termín o pol roka, čiže musíme zase zvažovať súkromnú kliniku.
Ďakujem ak ste to dočítali až sem, chcem sa dopredu poďakovať každému darcovi.
