Asia naliehavo potrebuje operáciu.
Týmto vás chcem požiadať o pomoc pre moju takmer 8-ročnú sučku tibetskej dogy menom Asia, ktorá má ruptúru predného skríženého väzu a naliehavo potrebuje operáciu.
Výzvu organizujem ja, Daniela Buryová, študentka vysokej školy (PDF TRUNI). Naša rodina čelí zložitým okolnostiam: moja mama je ŤZP (ťažko zdravotne postihnutá) nemôže pracovať a potrebuje finančne náročnú liečbu. Mimo toho je odkázaná na bezlepkovú diétu, ktorá si vyžaduje drahé potraviny. Môj otec, bežný pracujúci človek, nesie väčšinu výdavkov našej domácnosti, vrátane nákladov na moje štúdium.
Táto situácia nás zasiahla náhle, v čase, keď už bojujeme s nevyhnutnými výdavkami, ako je prerábka vodovodného systému v domácnosti.
Kým som ešte navštevovala strednú školu, ktorá bola blízko domova a nevyžadovala internát, s Asiou sme pravidelne chodievali na výstavy, kde získala titul slovenského šampióna. Teraz však výdavky na výstavy nahradili náklady na môj internát a školské pomôcky, čo nám ešte viac obmedzilo finančné možnosti.
Prečo operácia?
Asia Djomo Gangri Tonya, moja takmer 8-ročná sučka tibetskej dogy vážiaca 50 kg, začala tento týždeň krívať a nedošľapovať na pravú zadnú nohu. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že noha je veľmi bolestivá. Navštívili sme našu veterinárku aj ortopedické pracovisko v neďalekej veterinárnej nemocnici. Diagnóza bola jednoznačná: ruptúra predného skríženého väzu, teda pretrhnutie kolenného väzu – čo spôsobuje veľkú bolesť.
Aj napriek týmto ťažkostiam a silnej bolesti bola Asia celá nadšená, že ma opäť vidí (keďže kvôli štúdiu nie som často doma). Napriek svojim zraneniam sa ku mne snažila na troch labkách bežať, zatiaľ čo som ju musela krotiť. Bol to srdcervúci pohľad – vedieť, ako veľmi musí trpieť, no ona to na sebe takmer vôbec nedáva poznať.
Napriek súčasným problémom je Asia stále vo výbornej kondícii. Ani bolesť jej nebráni v tom, aby sa úprimne tešila z našej prítomnosti. Pri každom našom príchode nás víta s nekonečne vrtiacim chvostom, akoby chcela vzlietnuť. Má stále chuť do jedla, baví ju strážiť, predvádzať triky a prejavovať typickú tvrdohlavosť svojho plemena.
Na tejto fotografii, i fotografiách nižšie som ja s Asiou (v letnej srsti). Fotky sú ešte z konca tohto leta (2024), kedy sme ešte chodili po výletoch, prechádzkach po lesoch a jednoducho si naplno užívali čas, ktorý sme jedna s druhou mohli tráviť.
Myslím si, že je na nich skvelo vidieť, že vek je pre ňu len číslo a napriek tomu, že už je dá sa povedať senior, jej nechýba chuť do života a chuť so mnou pracovať… teda, hlavne chuť na tú maškrtu.
