Damirkov príbeh je ťažký, ale treba hneď napísať, že je veľký bojovník. Všetko sa začalo už počas tehotenstva, keď lekári v treťom mesiaci objavili opuch na hlavičke bábätka. Postupne prichádzali ďalšie vyšetrenia a správy boli stále vážnejšie – Damirkovi hrozili vývojové chyby očka, srdiečka aj kostí, no presnú diagnózu vtedy nikto nevedel určiť. Rodičia však ani na sekundu neuvažovali nad tým, že by sa vzdali. Rozhodli sa bojovať a sľúbili si, že svojmu synčekovi budú stáť po boku na každom kroku, nech bude cesta akokoľvek náročná.
Damirko prišiel na svet predčasne v 35. týždni a v nemocnici v Banskej Bystrici sa okamžite začal ich skutočný zápas. Krátko nato sa rodina dozvedela diagnózu – Wolf-Hirschhornov syndróm, mimoriadne zriedkavé genetické ochorenie. Nasledoval prevoz do Bratislavy a prvé náročné operácie očka a zúženej pľúcnej chlopne. Aj keď sa domov vrátili s dýchacím prístrojom CPAP, Damirko ukázal obrovskú silu a časom sa dokázal zbaviť prístrojovej podpory dýchania.
Krátenie pokojných dní však prerušil obyčajný infekt, ktorý prerástol do kritického boja o život na oddelení ARO. Po opakovaných zlyhaniach srdiečka, ďalšej operácii v kardiocentre, zavedení tracheostómie a PEG sondy prežili prvé spoločné Vianoce v nemocnici. Najväčším darom pod stromčekom bol vtedy každý jeden Damirkov nádych. Malý bojovník opäť dokázal nemožné – postupne sa dokázal zbaviť aj kyslíkového prístroja a dnes už dlhodobo dýcha úplne samostatne.
Napriek neskorším hospitalizáciám kvôli komplikáciám s trávením, zápalom a cukru rodina nestráca nádej a teší sa z každého malého víťazstva. Keď to zdravotný stav dovolí, Damirko poctivo rehabilituje a robí krásne pokroky. Jeho rodičia pre neho založili občianske združenie „Damčo to dá“ podľa vety, ktorú si opakujú každý deň – pretože ich malý syn ich denne učí, že ani pri tých najväčších prekážkach sa netreba vzdávať.
