Volám sa Kateryna a som Ukrajinka študujúca na Slovensku. V skorých ranných hodinách 24. februára 2022 ma zobudil zvuk klopania na dvere. Otvorila som ich a bola tam moja susedka z internátu. Priniesla mi šokujúcu správu, že v mojej rodnej krajine, na Ukrajine, vypukla vojna.
Aj keď som sa nachádzala na Slovensku, bola som rozhodnutá pomôcť, ako len viem. Dobrovoľne som sa prihlásila ako prekladateľka pre ukrajinských utečencov. Bolo pre mňa dôležité ponúknuť pomoc, počúvať a poskytnúť útechu v ich najtemnejších chvíľach. Uvedomila som si, že aby som prežila túto vojnu a nestratila zdravý rozum, čestnosť a čistotu svedomia, musím sa odovzdať, podeliť sa s tými, ktorí boli v najťažšej situácii.
V tomto období vojna zasiahla aj moju vlastnú rodinu, keď ich výbuch v blízkom sklade prinútil evakuovať sa. Dva dni cestovali ku slovenským hraniciam a počas nocí sa spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí museli opustiť svoje domovy, snažili nájsť útočisko v opustených domoch v dedinách pri ceste.
V tejto ťažkej chvíli Slovensko privítalo moju rodinu s otvorenou náručou. Úplne cudzí ľudia boli pripravení prijať moju mamu, tetu a sesternicu za svoje. Ich štedrosť nepoznala hranice, keď nezištne ponúkali útočisko, jedlo a útechu vysídleným rodinám, ako bola tá moja. Svojou otvorenosťou a srdcom boli príkladom pravého ľudského ducha.
Od začiatku vojny Slovensko ponúkalo neustálu pomoc a solidaritu. Bolo inšpirujúce byť svedkom toho, ako národ podáva pomocnú ruku inému v čase jeho krízy. Slovenská empatia a odhodlanie mi ukázali odolnosť a silu, ktorú možno nájsť v kolektívnom úsilí ľudí. Preto teraz prosím slovenskú spoločnosť, aby pomohla ukrajinským spojovacím jednotkám získať techniku, ktorá zvýši bezpečnosť komunikácie medzi jednotkami a zachráni tak životy našich obrancov.










