Komu pomôžeme?
Predstavím vám Tona, chlapa, ktorý mi je životnou oporou, priateľom, manželom a gentlemanom už 28 rokov. Pochádza zo Slovenska, z Bratislavy. Je pracovitý a celý život aktívne pracoval, až do chvíle, keď ho táto diagnóza nútene vyradila z pracovného tempa. Medzi jeho záľuby patrili – dokiaľ mu to jeho zdravotný stav ešte dovoľoval – veteráni, kynológia, športová streľba, turistika, cestovanie, ale najmä rozdávať radosť a pomáhať druhým. Vždy bol človekom veľkého srdca, priateľský a usmiaty.
Tono sa nevzdáva. Pomôžme mu získať potrebnú liečbu.
Výzva je určená pre Tona, u ktorého prvé zdravotné problémy nastali v roku 2021, keď sa sťažoval na bolesti v chrbte a v ľavej strane bedrovej oblasti. Na ortopédii mu urobili röntgen, pichali obstreky a po skonštatovaní, že má skoliózu a artrózu, ho odoslali na rehabilitácie a masáže. Šťastnou náhodou sme nezohnali termín, tak sme navštívili obvodnú doktorku, nech mu niečo predpíše proti bolesti. Chvalabohu sa pozrela na snímky a stopla ďalší postup. Všimla si stopy metastáz a ak by sme pokračovali v rehabilitáciách a masážach, mohlo sa to rozšíriť a zväčšiť. Odoslala nás na CT vyšetrenie a 6. 9. 2021 nám veľmi citlivo oznámila, že má nádor na pravej ľadvine.
Ako Tono bojuje? Vnímajte tú silu!
Úplne ma tá správa zdrvila, rozplakala som sa. Tono sa ale držal veľmi statočne. Nie preto, že by nemal strach. Ale kvôli mne. Sľúbil mi bojovať, sľúbil mi nevzdať sa a vyhrať. Pre mňa, pre nás. Začal sa nám kolotoč vyšetrení, život sa nám zmenil o 180 stupňov a ešte naruby. Na urológii podstúpil nefrektómiu pravej ľadviny. Na kontrole nám ale primár oznámil ešte nemilosrdnejší verdikt – že z histológie vyšiel G2–3 svetlobunkový karcinóm s prechodom do sarkomatoidného karcinómu, z CT zase, že metastázy sú v kostiach.
Po ďalších konzultáciách Tono podstúpil 13. 10. 2021 veľmi náročnú, presnú operáciu chrbtice v tesnej blízkosti miechy a 16. 12. 2021 ďalší zákrok na chrbtici. Nasledujúce mesiace a roky bol pod dohľadom odborníkov a chodil na kontroly, injekcie, odbery a absolvoval podpornú liečbu. Všetko nasvedčovalo veľkej nádeji, že sa z toho dostane.
Až 31. 10. 2024 sa na CT objavil nález na lymfatických uzlinách. Začiatkom roka mu bola odobratá vzorka z krčnej lymfatickej uzliny a histológia potvrdila, že sa jedná o metastázy sarkomatoidného karcinómu ľadviny. Podstúpil rádioterapiu a po schválení poisťovňou aj ďalšiu liečbu imunoterapiou – nivolumab a ipilimumab. A tu nás už dobehli nežiaduce účinky, ako slabosť, únava, bolesti a opuchy pravej ruky a nôh. Tie sa zhoršili natoľko, že som po 2 týždňoch musela Tona priviesť na pohotovosť na vozíku.
V ten deň, po kontrole na onkológii, si ho nechali rovno v nemocnici, kde mu podávali kortikoterapiu. Tá mu ale tak zdvihla cukor, že bral 2 druhy inzulínu, mal tlak 180/110 a opuch nôh taký, že nevládal zájsť ani na záchod. Takže imunoterapia nepomohla, priniesla len polyneuropatiu a lymfedém pravej ruky. Ďalšie dávky zastavili a 3 mesiace sme sa snažili stabilizovať jeho stav.
V júni 2025 mu začali podávať tablety Votrient. Tie mu ale ničili štítnu žľazu a zostávajúcu ľadvinu. Onkologička nám, bohužiaľ, zahlásila, že po tomto už pre nás nemá žiadnu adekvátnu liečbu a ukončila mu aj tú prebiehajúcu, ktorá mu pomáhala na kosti (XGeva – bisfosfonát), a odporučila len paliatívnu ambulanciu alebo že sa máme popýtať na vyšších miestach, či nemajú vhodnú liečbu.
A teraz sa už vo mne objavila bojovníčka – tak to teda nie! Ja o milovaného muža len tak rýchlo neprídem! Stačí, že som len nedávno prišla o mamku. Začala som volať a písať všade, kam som mohla – do Brna, do Prahy, do zahraničia, do sveta, na najvyššie miesta, na experimentálnu liečbu. Nepochodila som. Kontaktovala som kliniku v Nemecku pri Mníchove, navrhli mi liečbu dendritickými bunkami, ale po videokonzultácii s nami a po porade s domovskou klinikou vo Švajčiarsku sa odborníci zhodli, že by to nemalo požadovaný efekt pre Tona.
Ten chlap to nevzdáva, lebo má nádej.
Nakoniec som našla pomoc v klinike Pallas v Lotyšsku. Po dôkladnom preverení Tonovho zdravotného stavu a po videokonzultácii pani doktorka Inta Jaunalksne navrhla terapiu „cytokine killer“ (CIK), peptidové vakcíny a biologické infúzie. Konečne nám svitla nádej na zastavenie progresie ochorenia, na vyliečenie, na život!
Okamžite som kontaktovala zdravotnú poisťovňu so žiadosťou o úhradu liečby v zahraničí. Ja viem, na rozhodnutie majú 30 dní, a navyše mi hneď naznačili, že to môžu zamietnuť. Všetci zainteresovaní zdravotní odborníci nás ale varovali, že čas ide proti nám a Tonovi budú ubúdať sily. Pokiaľ chceme liečbu v zahraničí podstúpiť, musíme jednať čo najrýchlejšie. Do liečby sme sa teda pustili hneď a vložili do nej všetky naše úspory, financie.
Jeho nádej je nádej pre všetkých, aj pre VÁS!
