Volám sa Ján, mám 30 rokov, som manžel svojej milovanej Simony a otec nášho 11-ročného syna Jána. Sme mladá rodina, ktorá sa rozhodla začať nový život mimo Bratislavy – ďaleko od prostredia, kde sme nemali oporu ani porozumenie. Naši rodičia sa o nás od detstva veľmi nestarali, a keď sme sa v dospelosti chceli osamostatniť, namiesto pomoci nás chceli rozdeliť.
Po rokoch bývania na ubytovni sa nám konečne podarilo splniť si veľký sen – vlastný domček na dedine, kde sme chceli vychovávať nášho syna v pokoji, medzi dobrými ľuďmi a v blízkosti prírody. Domček však nie je dokončený – potrebuje rekonštrukciu, zateplenie aj kúrenie.
Krátko po nasťahovaní sa však stalo nešťastie – manželka si zlomila nohu a niekoľko mesiacov bola na vozíku. Aj keď sa našťastie uzdravila, stále si nevie nájsť prácu. Ja som pred štyrmi mesiacmi prišiel o zamestnanie a momentálne sme odkázaní iba na dávku z úradu práce, ktorá ledva stačí na zaplatenie úveru, elektriny, plynu, vody a základných potravín.
