Volám sa Bernardina Portelekyová. Som manželka a mama štyroch detí – Dajanky, Richarda, Deniska a Romanka. S manželom Romanom a deťmi momentálne bývame v krízovom centre Dorka na KVP v Košiciach.
Dajanka a Richard navštevujú základnú školu, Denisko chodí do materskej školy a náš najmladší Romanko tam tento rok nastupuje tiež.
Naša rodina sa ocitla v náročnej životnej situácii a obraciame sa na vás s prosbou o pomoc.
Čo sa stalo?
Môj manžel Roman pracoval viac ako 30 rokov ako živnostník. Živil nás poctivou prácou – prerábal kúpeľne, domy, dlažby, zatepľoval bytovky. Pri jednom z projektov spadol zo 6-metrovej výšky a utrpel ťažký úraz: zlomeninu lebky, čelustnej kosti, stehennej kosti, pomliaždeniny pľúc, zlomené rebrá… Lekári mu dávali len 2 % šancu na prežitie.
Zázrakom sa prebral z kómy, ale jeho život sa úplne zmenil. Lebku mu nahradili umelou hmotou, na jedno oko úplne oslepol, a pohyb je pre neho veľmi bolestivý. Už sa nemôže vrátiť k práci, ktorá ho živila celý život. Je v stave tzv. politraumy.
Ja sama som nepočujúca na 89 % a celý život sa liečim na chronický zápal obličiek. Som manželova opatrovateľka a obaja sme čiastoční invalidi. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme našim deťom vytvorili bezpečný a láskyplný domov.









