Kto sme a aká bola naša cesta na Slovensko?
Sme mnohopočetná rodina z Ukrajiny, mesto Sumy (10 detí – 5 dievčat a 5 chlapcov). Od 19. marca sme s mužom a piatimi deťmi na Slovensku. Najprv sme žili v Bratislave. Od septembra žijeme vďaka programu pre odídencov v Malých Levároch. Najmladšie deti chodia na základnú školu a jeden syn sa učí na strednej odbornej škole za kuchára. Ja s mužom príležitostne pracujeme.
Keď naše mesto začali okupovať a bombardovať, ostať tam bolo veľmi nebezpečné, preto sme sa rozhodli odísť. Najprv sme išli na evakuačnom autobuse do mesta Čerkasy. Potom na evakuačnom vlaku do Ľvova, ďalej do Užhorodu a cez hranicu peši na Slovensko. Na ceste sme boli od 9. do 19. marca. Bolo to strašné, všetko okolo vybuchovalo, deti plakali a chorľaveli po ceste. Na hranici nás Slováci zahriali svojou láskou. Deti sa poprýkrát začali usmievať! Toľko ľudí nám pomohlo! Silvia, Gabi, Milon, Anna, Pavel, Betka, Mark, Ľuba, Oliver a mnoho anonymných priateľov. Nenechali nás v tom a sme veľmi vďační všetkým za túto pomoc!
Staršie deti museli ostať na Ukrajine
Ďalších 4 synov z krajiny nepustia. Najstarší syn je ženatý, žije s rodinou v inom meste, má dcérku Milanku (1 rok a 8 mesiacov). Prostredný syn Nykolaj obraňuje našu krajinu na frontovej línii, má už dve zranenia. Dcéra žije v Kropyvnyckom a bude vydávať.
Dvaja mladší synovia – Peter a Pavol ostali doma v Sumách. A práve im by sme chceli touto výzvou pomôcť.
Peťo má 20 rokov, ukončil strednú odbornú školu kaderníctva a vizážistiky. Prácu nemá, bez praxe ho nikde nechcú vziať. Pavol má 18 rokov, vyučil sa za zvárača, ale tiež nepracuje. Teraz, keď je v krajine vojna, je veľmi zložité získať prax a nájsť si prácu. Obaja žijú v dome veľkosťou 46 m², kde momentálne nie je kúrenie, pre poruchu v objekte nefunguje plyn, elektrinu vypínajú každé 2 hodiny. Jedlo si pripravujú na ohni.
