Následky nám zmenili život. K týmto diagnózam sa neskôr pridali ďalšie – ťažká inkontinencia a mentálna retardácia. Aby toho nebolo málo Peťko vôbec nerozpráva. Tiež má veľký problém so spánkom a aj napriek medikácii od psychiatra sme niekedy celé noci hore.
Synov stav zlepšujú nákladné súkromné terapie (individuálne rehabilitácie, špeciálny pedagóg). Vďaka nim sa posúva vpred po fyzickej stránke a zlepšuje sa i porozumenie a komunikácia. Dvakrát do týždňa ho vozím do špeciálnej školy a keď sa nám podarí tak absolvujeme aj delfínoterapiu v zahraničí.
Aby mohol Peťko všetky tieto terapie absolvovať potrebujeme spoľahlivé auto. Je úplne nemožné syna vzhľadom na jeho diagnózy prepravovať autobusom. Momentálne využívame auto, ktoré sme si zaobstarali pred rokmi cez príspevok z ÚPSVaR. Dnes má však už 13 rokov a stále sa kazí. Už viackrát sa nám stalo, že sme sa z terapií zo zahraničia takmer nedostali domov. Opätovne chceme požiadať ÚPSVaR o príspevok na auto. Maximálna výška príspevku je však cca 13 277€ a auto nesmie byť staršie ako 5 rokov. Zvyšok si musíme doplatiť. Dnes stojí auto takmer raz toľko a keďže žijeme z opatrovateľského príspevku a alimentov je pre nás táto suma nedosiahnuteľná.
