Pomohli ste Nátalke zachrániť Martina

Ahojte, volám sa Michaela  a toto je príbeh, ktorý som si nikdy nepriala rozprávať.  Je to príbeh o mojom bratovi, ktorému ubieha čas…a o jeho malej neterke (mojej dcére), pre ktorú je jej strýko celý svet.

Predstavme si tichý byt. Je večer, záclony sa jemne hýbu v prievane a na stole pri posteli stojí kresba v ráme – malá a veľká postavička, ktoré sa držia za ruky. Je na nej napísané: „Ja a môj Maťko."

Takto si môj brat Martin odkladá Natálkine obrázky odkedy začala kresliť. Hovorí, že teraz mu dávajú silu v dňoch, keď sa mu život rozpadá po rukami.

Martin má 41 rokov. Slobodný, bezdetný, jednoduchý chalan, ktorý žije skromne a poctivo. Čestný. Férový.   Život bral s ľahkosťou, humorom, snahou nikdy nikomu neublížiť. A potom prišla na svet Natálka – dievčatko, ktoré v ňom prebudilo niečo, čo by ste nečakali u chlapa, ktorý žije roky sám. Jemnosť, starostlivosť a lásku.

Chodia spolu na ryby, na bowling. Naposledy sa smiali spolu tak hlasno, že si ich zapamätali aj v bufete pri jazere. Raz mi Natálka povedala: „ Mami, Maťko je môj hrdina."

A on sa tej vety držal…môžno viac, ako sme tušili.

V auguste 2023 sa jeho telo začalo správať inak. Neistota, zvláštne príznaky, problémy s vyprázdňovaním, lekári, vyšetrenia, dlhé čakania… Ako v zlých filmoch, kde divák cíti, že príde zlomový moment. A aj prišiel – v decembri 2023.

Lekár si sadol, mal v očiach tú ťažkú úprimnosť, ktorú nechcete nikdy vidieť a povedal:„ Je to rakovina konečníka. Pokročilé štádium."

V tej chvíli sa mi svet rozbil na kúsky. A Martin? On len sedel, pozeral pre seba a po chvíli zašepkal : „Čo povieme Natálke?"

Neskôr prišlo ďaľšie vyšetrenie v Bratislave – genetické. Zistilo sa, že Martinovi chýba gén, ktorý má telo chrániť pred rakovinou. Ten, kto ho nemá, je ako vojak bez brnenia. Aj keď dostáva chemoterapiu, telo sa nedokáže brániť tak, ako by malo.

Na Valentína 2024 mal isť na operáciu do Trnavy, ale pár týždňov  predtým prišiel prudký zvrat. Stav sa mu rapídne zhoršil. Museli ho okamžite operovať v Leviciach. Neboli tam veľké slová, len realita, ktorá kričala:  „Ide o život."

Po operácii prišla rekonvalescencia a potom kolotoč chemoterapií. Kým mu dovoľoval zdravotný stav, tak chodil do práce, ale liečba a oslabená imunita mu to už neumožňujú.

Medzitým PET-CT ukázalo drobné uzliny, ale to posledné „pet-ko" ukázalo niečo horšie – choroba postúpila. Liečba, ktorú dostával, nezabrala. Lekári nám povedali, že ak bude v krvi určitá mutácia, už nezostane žiadna nádej, len liečba na zmiernenie bolesti. Ten moment bol ako scéna, kde hudba stíchne a všetko sa spomalí. No jeden malý zázrak prišiel – mutácia v krvi nebola.

Liečba dendritickými bunkami v Nemecku. Liečba, pri ktorej pacientovi odoberú 200ml krvi, špeciálne ju spracujú a o týždeň injekčne vrátia späť do tela. Bunky sa „preprogramujú", aby hľadali a ničili rakovinové bunky, posilnia imunitu a spomalia šírenie metastáz.

Pre človeka, ktorý nemá ochranný gén, je to ako dať armáde späť jej zbrane. Na Slovensku táto liečba ešte nie je dostupná. V Nemecku však áno a majú s ňou výborné výsledky. Je však finančne veľmi náročná: 1 Injekcia stojí 18 734€ (jeden cyklus). K tomu cestovanie, ubytovanie, prekladanie dokumentov, tlmočenie, výživové doplnky ako napríklad Biobran 1000 ( ten mu pomáha lepšie zvládať chemoterapie, ale je veľmi drahý, trojmesačné balenie stojí 388€)

Musíme však byť k Vám, aj k sebe uprimní. Ak prvá dávka zaberie a telo na „ preprogramované " bunky zareaguje, bolo by vhodné v liečbe pokračovať. Aby sme rast metastáz nielen spomalili, ale úplne zastavili, bude Martin potrebovať ďalšie injekcie. Injekcia sa zvyčajne absolvuje každých 6–9 mesiacov. Vieme, že je to beh na dlhú trať, kde každých pár tisíc eur nekupuje len liek, ale niečo oveľa vzácnejšie – ďalšie mesiace alebo roky, ktoré tu ešte môže byť s nami.

Peniaze z tejto výzvy by sme chceli použiť na injekcie a výživový doplnok Biobran 1000.

A tak sme dnes v situácii, ktorá pripomína filmový moment, keď postava stojí na okraji priepasti…

Dokumenty sme dali preložiť do nemčiny nakoľko ide hlavne o lekárske výrazy, lebo nemocnice chceme kontaktovať čo najskôr. Čas však hrá proti nám.

A ja tu sedím, píšem tieto slová a pozerám na Natálku, ktorá balí ovocie pre Martina. „Mami," pýta sa, „kedy sa stretneme s Maťkom?" A mne sa zlomí hlas, lebo jej ešte nechcem vysvetľovať......to všetko. Nechcem, aby poznala strach, ktorý poznám ja.

A preto prosím. 

Prosím Vás, ktorí čítate tieto riadky. Pomôžte nám zachrániť človeka, ktorý by bez váhania pomohol vám. Pomožte nám, aby Natálka nestratila svojho hrdinu. Aby na jej obrázku boli dve postavičky, ktoré sa držia za ruky…ešte veľa rokov.

Polročná liečba v hodnote 19 510€ je viac, než si dokáže rodina sama dovoliť, no každý príspevok nás približuje k nádeji.

„Keď sa spoja ľudia, aj veľka suma sa može zmeniť na malý zázrak."

Z celého srdca Vám ďakujem.

Michaela