Kto sme?
Moje meno je Natalia (49 rokov) a mám 23-ročnú dcéru. Sme z veľkého ukrajinského mesta Mariupoľ. Tam sme žili, pracovali, snívali, milovali a prežívali svoje najkrajšie momenty. Ako čas plynul, moja dcéra vyrástla a priala si svoj dospelý život začať ako lekárka. Všetko bolo dobré, pokiaľ naše mesto a náš dom nezasiahla vojna.
Aký je náš príbeh?
Nikdy v živote sme si nemohli ani predstaviť, čím všetkým budeme musieť prejsť. Spočiatku, keď sme výbuchy počuli iba z diaľky, sme si ani nepomysleli, že budeme nútení utiecť. Veď je to predsa náš domov, naša krajina. Mali sme nádej, že nás zachránia a zvíťazí zdravý rozum 21. storočia. Ale ako boje postupovali, výbuchy sa približovali a zosilňovali, ničenie budov okolo bolo čoraz častejšie, ostávať s rodinou v našom byte už pre vlastnú bezpečnosť nebolo možné. Vtedy sme sa ukryli v pivnici, v ktorej nebolo ani svetlo, ani teplo, ani voda, ani hygiena. Pozbierali sme všetky prikrývky, ktoré sme mali, zohrievali sme sa ako sa dalo, no jednako, zohriať sa na studenej zemi v zimnom ročnom období je nemožné. Jedla sme nemali veľa, varili sme si spoločne.
Keďže naša bytovka sa nachádzala v blízkosti závodu Azovstaľ, neustále sme boli pod najintenzívnejšou paľbou a nebolo možné ani vyjsť von a uvariť si jedlo.
Prežívali sme takto 3 týždne, kým sa jednej noci neocitla naša bytovka v plameňoch. Ako sme utekali von, stratili sme už všetku nádej na prežitie. Ľudia utekali kade-tade, medzi výbuchmi a horiacimi budovami, utekali sme aj my.
Jediná cesta na záchranu viedla cez Rusko, kde sme ostať nechceli. Čakala nás dlhá cesta cez Lotyšsko, Litvu a Poľsko až na Slovensko. Prešli dva týždne, kým sme sa dostali na bezpečné miesto, so žiaľom v srdci a slzami v očiach. Na cestu sme minuli všetky naše úspory.
Aká je naša momentálna situácia a na čo nám prispejete?
Momentálne sa nachádzame v Sliači a bývanie máme zatiaľ zadarmo. Nedávno som si našla prácu, avšak plat je veľmi nízky. Ľudia nás prijali dobre, ale na plnohodnotný život nám to, žiaľ, nestačí…
Prosím o pomoc aspoň pre moju dcéru, aby si splnila svoj sen – stať sa lekárkou. Tohto roku ukončila štúdium medicíny, ale pokračovať v atestácii u nás pre vojnu nemôže. Aby si mohla urobiť atestáciu na Slovensku, je potrebné prerobiť všetky dokumenty a urobiť skúšky. Suma k tomu potrebná je pre nás v súčasnej situácii neúnosná. Preto sa obraciam k vám o pomoc z nádejou na lepšiu budúcnosť mojej dcéry. Vopred všetkým darcom srdečne ďakujem!
