Volám sa Natalia, mám 35 rokov a som matkou 3,5 ročného syna. Pochádzame z Ukrajiny neďaleko od Buča, kde sa viedli ťažké boje. Slovami sa nedá opísať, aké to bolo peklo, keď nad vám nad hlavou lietajú rakety a dieťa do toho plače. 10 dní sme sedeli v pivnici. Vtedy som sa rozhodla ísť hocikde, len aby sme boli ďalej od vojny. Nasadli sme na prvý vlak, ktorý išiel do Užhorodu. A tak sme prišli na Slovensko.











