Som (ako) Lazar ale nemám ani psy, ktoré by mi lízali moje hnisavé rany...
Nie, nie som biblická postava.
Som ozajstný, mám 46 rokov, stratil som prácu, bývanie, stal som sa človekom bez domova.
Na ulici som sa od februára dostal do kritického zdravotného stavu. Hnisali a mokvali mi mnohé rany na tele, na členkoch a predkoleniach o priemere šesť centimetrov. Na boku mám ranu oveľa väčšiu, ďaleko väčšiu ako moja dlaň. Navyše som dostal svrab, svrbelo ma celé telo. Rozškriabal som si do krvi mnohé miesta na pokožke.
Najväčší problém mi robia bolesti najväčšej otvorenej rany na ľavom boku. Nemám tam žiadnu kožu, iba hnisajúce mäso.
V nepriazni počasia na ulici sa mi stav napriek dvojmesačnému ošetrovaniu zhoršoval.
Môj stav bol tak zúfalý, že ma na týždeň v septembri hospitalizovali a poskytli mi bezodkladnú zdravotnú starostlivosť, vyliečili ma zo svrabu a začali mi liečiť hnisajúce rany, hlavne najväčšiu hnisajúcu otvorenú ranu, odobrali vzorku na histopatologiu, urobili kultiváciu, nasadili antibiotiká a prepustili z nemocnice, vraj do domáceho liečenia.
Domov.
Na ulicu.
Bol som bezradný.
Nemohol som zostať na ulici, ale nevidel som východisko.
Stal sa zázrak, moja obvodná pani doktorka ma nielen na vlastné náklady ošetruje, ale vytelefonovaním dokázala to, že som neostal na ulici.
Bez akýchkoľvek financií už dva mesiace žijem v občianskom združení, ktoré má v nájme byty pre ľudí v núdzi. Sú financovaní len z milodarov od súkromných darcov, no prichýlili aj mňa.
Kvôli mojej infekčnosti bývam v izbe sám, aby som nikoho nenakazil a zároveň aby nikto nenakazil mňa.
Je to náročné.
Nemám žiaden príjem, aby som hradil nájomné.
Nemám financie na stravu, ani len na spreje na bronchiálnu astmu, ktoré potrebujem každých 10– 12 dní.
Hanbím sa a zároveň nevládzem žobrať, mohol som len postávať pri reťazci pri košíkoch a občas mi niekto venoval mincu, či niečo na jedenie. Som frajer, ak za deň získam 1,50€, slovom euro päťdesiat. Dnes ( 15. 11. 2022) mám iba štyridsať centov.
Kým bolo teplejšie, prechádzal som v bolestiach po uliciach a hľadal som v odpadkových košoch fľaše a plechovky, odovzdával ich v obchodoch a aspoň niekoľko desiatok centov som si takto mohol zarobiť, na rožky či chlieb. Lenže po konci leta ľudia kupujú menej vôd a tento zdroj malých peňazí končí ako pre mňa, tak aj pre ostatných, ktorí si touto cestou vedeli zabezpečiť aspoň pečivo.
Potrebujem sa doliečovať minimálne ďalšie 4 mesiace, možno i viac, nikto nevie, ako sa bude správať moja najväčšia rana. Predpokladá sa, že budem potrebovať plastiku- operáciu, aby som mohol riadne žiť.
Potrebujem Vašu pomocnú ruku, potrebujem hradiť nájom, stravu, lieky, obliecť a obuť sa teplo, aby som mohol chodiť na preväzy.
Mrzí ma, že nemám peniaze a ide zima. Potrebujem strechu nad hlavou, aby som sa mohol doliečovať a dostal šancu navrátiť sa do bežného života, medzi pracujúcich a aktívnych ľudí.
Volám sa Martin.
