Milí darcovia, prihováram sa vám so svojím životným príbehom mladej maminy trpiacej obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD).
Mám 36 rokov a už desať rokov bojujem s chorobou, ktorá ma oberá o plnohodnotný, šťastný, bežný život. OCD sa u mňa objavilo nečakane po prvom pôrode a odvtedy sa môj svet obrátil naruby.
Je to život s úzkosťami, strachom, neistotou, ktorá nahlodáva moju dušu. Je to nekonečné peklo v hlave, ktoré nemôžem ovplyvniť – naopak, OCD ovláda mňa.
Z veselej, pozitívnej mamy dvoch úžasných chlapcov (1,5 roka a 10 rokov), ktorá mala vždy všetko pod kontrolou, sa stala vyčerpaná, zúfalá a nešťastná žena, ktorá musí denne bojovať s úzkosťou a vyčerpávajúcimi rituálmi.
Dni radosti, striedajú dni bezmoci a úzkostí z okolností, ktoré prináša život.
Pocit, že väčšina ľudí naozaj takýmto poruchám nerozumie a osoba buď nie je braná vážne alebo je zosmiešňovaná alebo odsudzovaná, je veľmi bolestivý.
Veľké nepochopenie je bolesť, ktorá sa pridáva k úzkostiam a spôsobuje ešte väčšie. Ako slobodná mama a samoživiteľka som prešla ťažkými životnými skúškami, musela som byť zároveň matkou aj otcom, riešiť existenčné problémy a hľadať riešenia v neľahkých časoch.
Chcela by som opäť normálne žiť, tešiť sa z každodenných radostí so svojimi deťmi a nebyť väzňom vo vlastnej mysli.
Želala by som si, pre všetkých ľudí viac úcty,pochopenia, empatie, pokory a súcitu, nech sa nám na tomto svete žije ľahšie.
