Podporili ste boj s rakovinou a nádej na nový domov pre dôchodkyňu a jej syna

Volám sa Tamara, mám 75 rokov a som dôchodkyňa s ťažkým zdravotným postihnutím (80 %). Bojujem s rakovinou prsníka, ktorú som už dvakrát podstúpila operačne, a s ďalšími vážnymi diagnózami. Môj jediný syn (54 rokov) tiež zápasí s rakovinou — tentokrát pažeráka. Je na práceneschopnosti už niekoľko mesiacov, podstupuje intenzívnu chemoterapiu a rádioterapiu.

Môj manžel tragicky zahynul pred mnohými rokmi a nikoho iného tu nemáme. S bývalým partnerom, Slovákom, sme sa rozviedli kvôli tomu, že odmietal prijať môjho syna. Žijeme len jeden pre druhého a navzájom si pomáhame, ako vieme. Žiaľ, naše sily a financie už nestačia.

Pomáhate nám – mne a môjmu synovi, ktorí denne zápasíme so zdravotnými a existenčnými problémami.

Ja trpím okrem rakoviny aj astmou, inkontinenciou, cukrovkou s polyneuropatiou (stratou citu v nohách), syndrómom nepokojných nôh, cievnymi ochoreniami, problémami s pohybom a panickými stavmi. Syn má pokročilú rakovinu pažeráka – ťažko prehĺta, výrazne schudol a potrebuje špeciálnu výživu.

Žijeme na strednom Slovensku v kopcovitom teréne, čo je pre nás zdravotne nezvládnuteľné. Obchody a nemocnice sú ďaleko a dostupné len po strmých schodoch. Potrebujeme sa presťahovať do Bratislavy, kde je rovinatejší terén a dostupnejšia zdravotná starostlivosť. Zároveň by sme boli bližšie k liečbe a odborníkom aj v Rakúsku a Česku.

Žijeme v neustálom strese, úzkosti a obavách z budúcnosti. Veríme však, že s vašou pomocou môžeme nájsť nový začiatok.

Vaše dary použijeme na:

• zabezpečenie ubytovania v Bratislave vhodného pre zdravotne znevýhodnených,

• základné vybavenie domácnosti (nábytok, spotrebiče),

• liečbu rakoviny pre mňa aj môjho syna,

• špeciálne diéty a výživu, ktoré syn nevyhnutne potrebuje,

• cestu do rodného Moldavska, kde som nebola 29 rokov a chcela by som ešte raz navštíviť hroby svojich rodičov a dôstojne ich upraviť.

Naša cesta je plná bolesti, únavy a fyzických obmedzení, no napriek všetkému sa nevzdávame. Túžime ešte prežiť dôstojný zvyšok života bez strachu z chudoby a beznádeje.

Budeme vám nesmierne vďační za každý príspevok, nech je akokoľvek malý. Znamená pre nás veľkú nádej.