Kto sme a komu pomôžeme?
Moje meno je Marián a spolu so svojou partnerkou Lýdiou sme sa rozhodli založiť túto zbierku, aby sme pomohli pani Tatyane a jej dcérke Marii z Ukrajiny.
Prvým dôvodom bolo, že sme po začatí invázie cítili všetky tie pocity beznádeje nemôcť zastaviť zlo. Preto považujeme za našu morálnu povinnosť pomôcť aspoň tak, ako za daných okolností vieme. Od vypuknutia vojny na Ukrajine pravidelne prispievame na rôzne účely, či už jednotlivcom alebo organizáciám.
Avšak príbeh Tatyany nás oslovil natoľko, že sme sa rozhodli založiť túto výzvu. Pani Tatyana je maliarka, na jej obrazy som natrafil náhodou na internete (maľby nájdete na tomto linku https://www.etsy.com/no-en/shop/BatychkovaArt?)ref=profile_header). Jej tvorba sa mi zapáčila, a preto som ju podporil kúpou niekoľkých malieb a digitálnych fotiek na stiahnutie. Potom som sa jej spýtal, či by potrebovala pomôcť aj nejakým iným spôsobom. Dopisovali sme si a postupne som poznával jej príbeh. Je to veľmi skromná pani, a až po čase som sa dozvedel, ako biedne na tom je.
Tatyanin príbeh
Pani Tatyana (50 rokov) a jej dcérka Maria (8 rokov) sú utečenkyne z Odesy z Ukrajiny, ktoré sa od marca minulého roka nachádzajú v Turecku.
Než sa ocitli v bezpečí, zažívali neľahké dni. Mnohí z nás si to ani nevedia predstaviť… Po obrovskom výbuchu rakety do paneláku vedľa ich obydlia v Odese, sa museli 3 dni schovávať v pivnici. Rozhodli sa utiecť. Po 60-hodinovej strastiplnej ceste sa konečne ocitli na bezpečnom mieste. Turecko zvolili z dôvodu, že Maria má bronchiálnu astmu a prostredie pri mori je jedna z mála dobrých vecí, ktorá sa im za posledný čas prihodila. Pri úteku mali so sebou iba pár osobných vecí, niekoľko Tatyaninych obrazov a inhalátor pre Mariu.
Prvý mesiac bývali v jednej malej miestnosti s cudzím mužom. Neskôr sa dostali k bývaniu v malom prenajatom byte. Jediný príjem má Tatyana z predaja svojich obrazov cez webshop Etsy. Postupne si zarobila na stôl, posteľ a ďalšie drobnosti. Ovocie si môže dovoliť kupovať iba pre dcérku. Od dobrých ľudí z dediny dostali nejaké oblečenie. S manželkou sme sa rozhodli prispievať im aspoň na bývanie, aby ich nevyhodili kvôli neplateniu nájmu.
Maria veľmi rada maľuje (zopár jej obrázkov sa dá kúpiť na internete). Od úteku to však nie sú veľmi príjemné obrázky – prevažne ide o zhrozené mačky, more pri Odese s prasknutým srdcom, ukrajinské trojzubce alebo úplne čierne obrázky s bielymi škvrnami.
V Turecku začala Maria chodiť do prvej triedy v miestnej škole a už si nachádza prvých kamarátov. Veľmi často však absentuje kvôli chorobe. Okrem toho po traumách, ktoré malé 8-ročné dievčatko zažilo (výbuch, náročná cesta, zdieľanie jednej izby s cudzím mužom), dostáva panické záchvaty a nemôže ostať samo doma. Pani Tatyana berie Mariu zo sebou dokonca aj nákup, nech je v akomkoľvek stave (bolesti hlavy, kašeľ, zvýšená teplota), pretože sa bojí, že by si mohla privodiť ešte vážnejšiu traumu.
