Kto kampaň organizuje?
Ahojte všetci kamaráti, či už ste sa len prišli pozrieť alebo pomôcť. Trochu sa vám predstavím, som 9-ročná fenka menom Luna. Keď som bola menšia tak som nebola najšťastnejšie šteniatko. Od maminky ma vzali príliš skoro a ani pán pri ktorom som najprv bývala, na mňa nebol vôbec milý. Keď už som sa od neho konečne dostala, začala som žiť krásny a bezstarostný život. Som fenka do voza aj do koča. Mám rada šantenie, prechádzky, kúpanie ale aj dobré psie jedlo a spánok. Vedela by som leňošiť v posteli celý deň. Ale taktiež by som sa vedela celý deň prechádzať po svete. Mám svojích psích kamarátov. Jedného trojnohého vám ukážem aj vo fotkách. S cudzími psíkmi na prechádzke sa rada očuchám. Je jedno či si doga alebo čivava. Ja rozdiely nerobím. No na ľudí som ostražitá vďaka minulosti, ale nikomu som neublížila. Dokonca som si obľúbila veterinárov a oni mňa. Sem-tam im tam dám aj pusinku ale to nepovedzte mojej paničke. :)
Komu pomôžeme?
19. februára sa mi rozpadol život ako domček z karát. V tento deň mi panička nahmatala hrčky na brušku a v tento deň so mnou leteli k pani veterinárke. Mali ma uspinkať, vykastrovať a vybrať mi mliečne lišty. Následne 27. februára ma zoperovali. Lenže pani veterinárka musela volať mojej majiteľke. Na slezine mi našli útvar, ten mohol prasknúť a ja by som v takom prípade najpravdepodobnejšie zomrela. Takže ma vykastrovali a zobrali mi celú slezinu. Dali to na histológiu, aby vedeli, že to je v poriadku. Pri operáci ale nastali komplikácie a ja som stratila strašne veľa krvičky. Prvé dni si pamätám len matne, museli mi dať aj infúziu, pretože som nechcela papať ani piť. Po infúzii mi bolo troška lepšie. Veľmi dlho som ale mala problém sa zas rozpapať a rozpiť. A keď som sa zo dňa na deň som napapala ako prasiatko, odniesla som si zápal žalúdku.
Ako išli dni a hojila sa mi ranka bola som niekoľkokrát u veterinárky. Konečne keď bolo pár dní lepšie, štichy som mala vybraté, no útvary mi začali veľmi rýchlo rásť. Asi za 3 dni mi narástli 3–4× väčšie ako boli. Začalo ma to bolieť a bolo vidieť, že nie som vo svojej koži. A tak som podstúpila ďalšiu operáciu 9. apríla. Taktiež všetko išlo na histológiu. Mala som najpravdepodobnejšie alergickú reakciu na štichy. Strašne ma to všetko svrbelo a hneď prvé dni som si stihla rozškrabať jeden steh a vylízať cez golier ďalší. Tieto dni som bola na veterinárnej klinike viac ako doma. Rana sa mi nechcela vôbec hojiť, všetko ma svrbelo… dokonca mi museli vrch ranky otvoriť lebo som tam mala hnis. Museli mi vybrať predčasne štichy a dať len uzlíky z iného materiálu. Museli ma baliť ako burrito aby mi rana držala a mne sa konečne uľavilo. Aj keď majitelia zo mňa boli zúfalí, každodenné chodenie na veterinu, vysoké účty v sume okolo 3000 eu neboli pre nich za tak krátku dobu vôbec málo. Ale ja ich veľmi ľúbim a oni mňa ešte viac.
