Volám sa Ivana, mám 35 rokov a som hrdou mamou 2 malých dievčatiek. Už 2 roky bojujem s diagnózou skleróza multiplex. Choroba napriek liečbe napreduje a mojou nádejou na lepší život je transplantácia kmeňových buniek. Týmto vás chcem poprosiť o finančnú pomoc. Možno aj vďaka nej budem môcť viesť plnohodnotný život so svojimi dcérkami a rodinou.
Môj príbeh sa začal hneď po narodení druhej dcéry, 30. januára.2022. Všetko odštartovalo tŕpnutie ľavej ruky, necitlivosť v prstoch a zhoršená motorika. Moje kroky viedli do neurologickej ambulancie, kde sa nazdávali, že problémom je karpálny tunel. Termín na ďalšie vyšetrenie som dostala až o 3 mesiace, no počas čakania na termín sa u mňa začali objavovať aj iné prejavy choroby. Pridružili sa ťažkosti s chôdzou a rečou. To nám už bolo jasné, že problém bude niekde inde. Začala som hľadať informácie na webe, kde som sa dočítala o skleróze multiplex. Moje príznaky tejto diagnóze zodpovedali, no ja som stále dúfala, že príčina mojich problémov je inde. Žiaľ, MRi vyšetrenie miechy a mozgu potvrdili krutú diagnózu.
Vtedy sa mi zrútil svet. Pýtala som sa, prečo ja? Veď mám skvelého muža, úžasné deti, som mladá. Prečo práve ja? Navyše v období, kedy sme sa mali tešiť z narodenia druhého dieťaťa. Toto obdobie bolo nesmierne ťažké. Musela som sa vyrovnať s diagnózou, nepoddať sa jej úplne a dokázať sa starať o obe dcérky (staršia dcéra ešte nechodila do škôlky). Veľkou oporou mi bol môj manžel, ktorý ma doma zastúpil takmer vo všetkom. Staral sa o dievčatá kým ja som na tom bola zle po fyzickej aj psychickej stránke.
V júni 2022 som nastúpila do nemocnice na doplňujúce vyšetrenia a liečbu. Po kortikosteroidoch sa mi fyzicky polepšilo, no psychicky som na tom bola biedne. Musela som vyhľadať odbornú pomoc a spolu so psychiatrom na sebe pracovať. Trvalo to dlho a v tomto období mi opäť pomáhal manžel a moji rodičia.
Rok 2023 bol pre nás zlomový. Čakalo nás sťahovanie do nového bytu, ktoré so sebou nieslo aj veľa stresov. Mne bolo po psychickej stránke lepšie, no telo ma zrádzalo. Medzi dcérami je len 2 ročný rozdiel. Staršia dcérka ešte nechodila do škôlky a ja som sa o ne starala sama. Starostlivosť o 2 malé deti dá zabrať aj zdravému človeku. Prišiel september a staršia dcérka nastúpila do škôlky. Pre mňa to bola príležitosť nájsť si brigádu. Jednak zarobím nejaké peniažky a prispejem do rodinného rozpočtu a zároveň zažijem zmenu a prídem na nové myšlienky.
Podarilo sa mi zamestnať v obuvi na krátky úväzok. Nevedela som sa dočkať prvého dňa. Do práce som chodila pár dní v týždni na 5 hodín. Všetko prebiehalo v poriadku, no prišiel deň, keď mi oznámili, že so mnou ukončujú pracovný úväzok. Vraj im nevyhovuje, že sa mi museli prispôsobiť a navyše sa na mňa sťažovala zákazníčka, ževraj som opitá. OPITÁ?! NIE OPITÁ, ALE CHORÁ! Veľmi ma to ranilo.
