Písal sa rok 2021, presne 25. októbra, keď som prišla na svet ako malé škoricové klbko. Postupne mi pribúdali dni a ja som začala objavovať, aký je svet rozmanitý a krásny. Veď to poznáte – „detstvo“. Postupne sa ale blížil aj čas, kedy som musela opustiť svojich súrodencov a mamu, aby som sa vydala na cestu do novej rodiny, kde ma budú všetci zbožňovať. Našiel sa Marek, s ktorým som sa veľmi rýchlo skamarátila. Spoločne sme vystrájali rôzne bláznovstva, objavovali svet a ja som mu mala pomôcť prekonať jednu náročnú situáciu, ktorá ho postihla. Veď to poznáte – sme predsa najlepší priatelia človeka.
Ubehol rok, dva a prišiel tretí, keď som už pomaly začínala dospievať. No čo čert nechcel, pri mojich bláznovstvách sa mi podarilo pretrhnúť väzy v kolene. Nasledovala operácia, ktorú môj pán zaplatil. Pomaly som sa zotavovala, a keď už všetko vyzeralo, že bude v poriadku, nastali komplikácie a väz sa mi v kolienku pretrhol opäť.
Po dnešnej návšteve kliniky má môj pán hlavu v smútku, pretože budem potrebovať opäť operáciu už raz operovaného kolena. A aby toho nebolo málo, pán doktor povedal, že aj druhé koleno potrebuje zákrok, pretože to tam tiež nevyzerá najlepšie. Viem, že môj pán stojí pred ťažkým rozhodnutím, čo so mnou bude. Ja však stále túžim opäť behať po štyroch labkách a robiť radosť. Prosím, pomôžte mi znovu používať všetky labky. Viem, že môj pán mi chce pomôcť, ale neviem, či to dokáže sám. Ďakujem.
Bria 🐾