Volám sa Iveta Beňaková, mám 52 rokov a žijem s rodičmi vo východoslovenskej dedinke. Už viac ako 20 rokov bojujem so sklerózou multiplex – nevyliečiteľným ochorením, ktoré mi postupne berie schopnosť samostatne sa hýbať. Napriek tomu sa snažím zostať aktívna, ale som odkázaná na pomoc svojich staručkých rodičov – otec má 94 rokov a už dlho žije s umelou náhradou ruky, o ktorú prišiel pri pracovnom úraze. Mama bude tento rok oslavovať 90 rokov. Obaja majú krásny vek, ale tiež už potrebujú starostlivosť, dohľad, pomoc s domácnosťou, varením a všetkým, čo sa deje v dome a okolo.
Nechcem zázraky. Len sa udržať na nohách. Byť ešte chvíľu samostatná. Byť so svojimi rodičmi, ale nebyť na nich odkázaná, lebo pomáhajú oni viac mne ako ja im. Ja už bez opory neprejdem ani pár krokov. Verím, že neskončíme ako traja ležiaci pacienti odkázaní na pomoc iných.
Moje ochorenie sa zhoršuje a aby som mohla zostať na nohách, potrebujem pravidelné intenzívne rehabilitácie, ktoré zdravotná poisťovňa uhradí iba raz ročne. Ja však potrebujem minimálne štyri, pričom každá stojí 1 000 € až 2 000 €.
K tomu sa pridáva naliehavý problém s chrupom – bez opravy v hodnote 4 000 € mi zubár nemôže vykonať potrebný zákrok.
Pokus zamestnať sa na pár hodín denne, aby som si finančne pomohla, mi paradoxne znížil štátnu podporu. Príspevok na auto mi štát zamietol a dokonca mi znížil aj počet hodín potrebnej osobnej asistencie, na ktorú som odkázaná. A to preto, že som sa pokúsila na pár hodín denne zamestnať a tak si zlepšiť finančnú situáciu.
Bez auta, osobnej asistencie a s byrokratickými prekážkami prišlo aj osobné vyčerpanie.
Vaša pomoc mi umožní postaviť sa znovu na nohy – doslova. Budem vďačná za každý jeden dar.