Naša Dorotka ma 8 rôčkov. Narodila sa ako naše druhé dieťatko – očakávané, milované a veľmi vytúžené. Už počas tehotenstva nám však lekári oznámili, že srdiečko nie je v poriadku. Bolo to nesmierne ťažké počuť, ale vedeli sme, že musíme byť silní.
Dorotku som rodila v Bratislave, kde ju hneď po pôrode previezli do Detského kardiocentra, kde ju následne na desiaty deň operovali. V nemocnici sme prežili dlhé 4 mesiace plné strachu , neistoty, ale aj nádeje.
Po prepustení z nemocnice nám lekári povedalim že srdiečko je stabilné, len treba veľa rehabilitovať, nakoľko strávila veľmi veľa času na lôžku. No Dorotka nenapredovala tak, ako by mala. Ako 6-mesačná dostala prvý epileptický záchvat, ktorý všetko zmenil. Následné genetické testy odhalili zriedkavú diagnózu, deléciu 2 chrmozómu, konkrétne delécia 2q24.1 -q24. 3. Ide o veľmi vzácne ochorenie, ktoré na Slovensku nie je nikde evidované a asi ani nikde v Európe.
Lekári nám vtedy povedali krutú vetu – vaše dieťa nebude nikdy chodiť, hýbať sa a nebude vás ani poznať. Ale my sme sa rozhodli, že sa nevzdáme. Začali sme pravidelne rehabilitovať, navštevovať rôzne centra pomoci, pomaly trpezlivo. Zázraky sa začali diať postupne, keď sa Dorotka pretočila, keď mala 2 roky, v 3 rokoch sa sama posadila. Odvtedy napreduje krok po krôčiku, veľmi pomaly , ale neustále.
