Pomôžete mne – 36-ročnej žene, ktorá od troch rokov žije s diagnózou detská mozgová obrna (DMO). Som na invalidnom vozíku. Nechodím a viem, že chodiť nikdy nebudem. Mám silné a bolestivé svalové kŕče, ktoré sú veľmi obmedzujúce.
Možno si kladiete otázku:
„Načo sú rehabilitácie, keď sa aj tak nepostaví na nohy?“
Odpoveď je jednoduchá – aby som úplne nestuhla a neskončila pripútaná na lôžku. Pravidelným cvičením udržiavam svaly v pohybe, zmierňujem bolestivé kŕče a zlepšujem svoju pohyblivosť. Rehabilitácie mi pomáhajú zostať čo najviac samostatná a aktívna.
Pomáham tým aj svojim rodičom. Otec je dôchodca a mama poberá opatrovateľský príspevok, aby sa o mňa mohla starať. Aj oni majú zdravotné problémy. Keď som rozhýbaná a nemám silné kŕče, je pre nich manipulácia so mnou oveľa jednoduchšia.
Rehabilitačný pobyt stojí približne 800 až 900 € a sama to už finančne nezvládam. Niekedy sa cítim zle, že musím prosiť o pomoc na niečo, čo by malo byť dostupné každému, kto to potrebuje. No viem, že bez rehabilitácií by sa môj stav výrazne zhoršil.
Chcem sa s vami podeliť aj o jeden moment, ktorý bol pre mňa malým zázrakom. Na poslednom týždňovom rehabilitačnom pobyte som dokázala stáť bez toho, aby ma prvýkrát v živote držali za ruky.
Možno je to pre zdravého človeka maličkosť. Pre mňa je to obrovský míľový krok vpred. Aj preto majú rehabilitácie pre mňa nesmierny význam.
