Tobiasko je náš 5 a pol ročný synček, ktorému bol diagnostikovaný detský autizmus v jeho 3 rokoch. Je to naše slniečko, veselý smejko, na prvý pohľad úplne normálny chlapček, ktorého však dokáže rozhodiť aj maličkosť – stačí zmeniť smer, položiť vec inak. Svoj hnev dá potom patrične najavo a stojí nás veľa síl ukľudniť ho. Tobiaskov mladší braček Miško (4 roky) taktiež javí symptómy detského autizmu. Spolu s bračekom sú sledovaní psychológom, pedopsychiatrom, neurológom a logopédom. Tento náš synček veľmi rád reorganizuje, vyhadzuje a ukladá veci po svojom, inými slovami – máme všetko a všade. A niekde medzi tými vecami sa pohybuje naša najmenšia 2 ročná láska – Ninka. Do nej sme vkladali všetky nádeje. Podobne ako bratia sa vyvíjala ako zdravé dieťatko, bľabotala a nič nenasvedčovalo tomu, že by mala mať problém aj ona. Tešili sme sa a dúfali, že sa postará o svojich bračekov, že im bude oporou a pomôže im vo všetkom, čo budú v budúcnosti potrebovať. Ale bohužiaľ našu radosť vystriedal plač, keď sme u nej začali sledovať podobné príznaky ako u chlapcov.
Dá sa povedať, že v krátkom období sa nám zmenili naše priority a fungovanie rodiny. Po úvodnom smútku sme si tento náš kríž vyložili na plecia a rozhodli sa ho niesť ako najlepšie vieme. Každý deň je pre nás dobrodružstvom – raz kričíme s deťmi, inokedy sa smejeme, potom plačeme a napokon padáme od únavy.
Asi najväčším problémom je, že sú všetci neverbálni a je pre nás veľmi náročné porozumieť im, ich potrebám, a to býva aj častým spúšťačom ich výbuchov hnevu. Ako každý rodič, aj my veľmi túžime počuť z úst našich detičiek prvé slová ako mama, tata… a želáme si, aby nám aspoň trošku rozumeli.
K tomu by nám mohli pomôcť terapie ako delfínoterapia, terapia u Dr. Veľa, hipoterapia, terapia kmeňovými bunkami, ktoré by sme veľmi radi s našimi anjelikmi podstúpili. Veríme, že tieto terapie pomôžu našim detičkám rozviazať ich jazýčky, zlepšiť ich vnímanie i prežívanie nielen s nami, ale aj nadviazať vzťahy so širšou rodinou a spoločnosťou. Tieto terapie sú však finančne veľmi náročné a pre nás v tomto období priam nedosiahnuteľné.
Cítime ako nás ťarcha nášho kríža tlačí na kolená, ale nechceme sa vzdať. Preto sme sa rozhodli pre tento krok – s hlbokou pokorou Vás poprosiť o pomoc.
