Veľa som premýšlala ako pomôžem svojej rodine. Moja mamina sa o mňa vždy starala s láskou a zvládla toho v živote veľa – postaviť sa po ťažkej operácii naspäť na nohy, každé ráno cestovať na chemoterapie a rádioterapie, zbierať si pri česaní vlasy, ktoré jej vypadávali, no stále mať úsmev na tvári, akoby sa nič nedialo, akoby to bol len zlý žart. Môj otec nás opustil, keď zistil ako veľmi je chorá a po 20-tich rokoch manželstva si našiel mladšiu, zdravšiu ženu plnú života.
Ja som otehotnela v 19-tich rokoch, tešila som sa na rodinu, lásku, domov. No zatiaľ kým som sedeôa u lekára, môj priateš sa odsťahoval. Dnes je to takmer 10 rokov, videli sme sa odvtedy len raz na súde.
Svoju dcérku aj maminku nadovšetko milujem, a preto píšem tieto slová.
