Som veľkým fanúšikom Formuly 1 a snažím sa sledovať skoro každú Veľkú cenu. No v nedeľu som nestihol úvod. Už tradične v pondelok večer dávajú reprízu. Tak som teda po ľahkej večeri zasadol do gauča k televízií. S takým pokojom si pozerám televíziu a z ničoho nič sa celý dom začal triasť. Najprv jemne a potom to začalo naberať na sile. Do toho neskutočne silný hukot. Predo mnou spadol luster ostal vysieť iba na vodičoch. Steny začali praskať. Cez balkónové dvere do izby vleteli kvádre. Trvalo to asi 5 sekúnd a ja som vôbec nechápal čo sa deje.
V prvom momente ma napadlo že nám vybuchol kotol, ale potom si myslím že trvalo to nejako dlho, že kotol to asi nebude. Ďalšia možnosť bola že nás zachytilo padajúce lietadlo. Rýchle som vybehol von z obývačky a celá chodba neskutočne popraskaná. Nahlas som si začal hovoriť: „Čo sa stalo, čo sa stalo“. V tom vybehla sestra zo svojej izbe a tiež sa nechápavo pýtala, že čo sa stalo. Z kuchyne som počul mamin hlas, že nemôže otvoriť dvere. Išiel som teda rýchle vybuchnúť dvere. Mama mi hneď hovorila že určite vybuchol kotol. Ja som teda Išiel skontrolovať kotol, no kotol bol v poriadku. Napadlo mi ešte že pôjdem pozrieť vonku.
Otvorím vchodové dvere a pred dverami kopa tehál a kvádrov. Zase som si hovoril, že čo sa stalo a nechápavo a zúfalo som krútil hlavou. Vybehol som na cestu pred domom a pod strechou na mojom dome veľká diera. V tom som zbadal ísť po ceste susedku, ktorá tiež vybehla zo svojho domu a pýtal som sa jej čo sa stalo. Ona na mňa že zemetrasenie a že má prísť ďalšia vlna. Ja som teda ešte vo väčšom šoku nabehol naspäť do domu a povedal sestre a mame, aby si zbalili nejaké najnutnejšie veci a aby sme rýchlo odišli z domu. No sám som nevedel čo mám skôr zobrať. Desila ma myšlienka, že každú chvíľu môže prísť ďalšia vlna zemetrasenia a že celý dom spadne.
Podarilo sa nám bezpečne opustiť dom. Bol som v šoku a ešte si neuvedomoval, že náš dom je veľmi poškodený a že kde budeme bývať. Tú noc sme prespali u nášho dedka, ktorého dom zemetrasenie nepoškodilo. No počas tej noci som spal asi dve hodiny, nemohol som späť. Mal som to stále pred očami a srdce mi bilo neskutočne. Na ďalší deň sme išli pozrieť náš dom. Bol to hrozný pohľad… Ako z nejakého katastrofického filmu. Keď som videl, že múry pod strechou (v ktorých bola diera), sú nebezpečné naklonené nad vchodové dvere a že my sme pod nimi v ten večer prechádzali, tak mi až mráz po chrbte prešiel. V ten deň som sa dozvedel, že epicentrum zemetrasenia bolo v lese, približne kilometer nad naším domom. Už len tá predstava desí.