Kto kampaň organizuje?
Moje meno je Andrea Baran a keďže som sa nemohla viac prizerať na ťažký životný príbeh mojej priateľky Zuzany a jej dvoch synov, rozhodla som sa založiť túto kampaň. Verím, že sa nájde mnoho dobrých ľudí, ktorí sa rozhodnú pomôcť, hoci aj málom.
Komu pomôžeme?
Zuzana je mama dvoch synov, staršieho Tomáška (9 r.) a Karola, ktorý má len tri mesiace. Ocitla sa v náročnej životnej situácii, v ktorej by sa nechcel ocitnúť nikto z nás. Nesúdim ju, ani za jej rozhodnutia, ktoré musela urobiť, práve naopak, má môj veľký rešpekt.
Zuzanu, poznám už od strednej školy. Pochádza z chudobnej rodiny, mama bola alkoholička (zomrela v roku 2008), no ich otec bol skvelý. Staral sa o rodinu, ako vedel a ako mu dovolilo zdravie, no v roku 2014 bohužiaľ zomrel. A tak Zuzana vyrastala a dospievala spolu so sestrou Martinou.
Práve po smrti otca sa všetko začalo rúcať. Zuzana otehotnela, no otec dieťaťa nejavil o ňu, ani o ich spoločného syna žiaden záujem. Preto sa snažila postaviť sa na vlastné nohy a zabezpečiť svoju neúplnú rodinu.
Nedokázala si však nájsť prácu, ani po skončení školy, ani po materskej. Je len 147 cm vysoká, čo zohrávalo veľkú rolu pri výbere zamestnanca.
O syna Tomáška sa ale starala vzorne, vždy mal teplú stravu, bol čistý a navštevoval škôlku.
Potom však pre zlú finančnú situáciu prišla o strechu nad hlavou a nebyť priateľov, ostala by so synom na ulici. Po psychickom zrútení sa utiekla k nešťastnému riešeniu a svoj žiaľ utápala v alkohole. Uvedomila si, že má veľký problém, preto sa nakoniec rozhodla kontaktovať sociálny úrad. Podrobne im vysvetlia svoju bezvýchodiskovú situáciu, preto jej syna odobrali a v roku 2022 ho umiestnili do detského domova v obci Valaliky (okres Košice). Zuzana ihneď nastúpila na protialkoholické liečenie, ktoré bolo úspešne a do dnešného dňa sa statočne drží. Z dôvodu umiestnenia syna do detského domova však prišla aj o nárok na sociálny byt, ktorý mala získať. To, že je alkoholička, počúvala každý deň. Nehanbila sa za to, že urobila chybu a statočne prijala realitu. Naďalej sa snažila hľadať si prácu, aby získala syna späť do opatery.
Do jej života vstúpil nový muž a po čase otehotnela (síce neplánovane, ale z lásky) a porodila mu syna Karola. Presťahovala sa za ním do Nálepkova, kde žijú dodnes. Podmienky, v ktorých žijú však nie sú vôbec ideálne. Dom potrebuje opravu, nemajú radiátory a teplo sa zabezpečuje pomocou piecky. Steny sú špinavé od dymu, podlahy majú pôvodné drevené a kuchyňa je bez sporáku. V dvadsiatom prvom storočí sú to naozaj biedne podmienky pre mladú rodinu a Zuzana musí variť na plynovom variči, čo je veľmi náročné.
Napriek všetkému sa stará o malého Karola s láskou. Vždy je čistý, ma spokojné bruško a čistú plienku. Zdôverila sa mi, že sú dni, keď si odopiera jedlo od úst, len aby kúpila malému sunar a plienky. Materskú dostáva 400€ mesačne, a keď zaplatí 100€ elektrinu a vodu, 37€ výživné na Tomáška, ostáva jej 263€ na celý mesiac.
Pri poslednej návšteve u nej doma som bola smutná a zhrozená, v akých podmienkach žije. Každý z nás by mal dostať možnosť zmeniť svoj život a novú šancu. Viem, že Zuzana by takúto šancu potrebovala a využila by ju na to, aby zmenila nielen svoj život, ale aj život svojich detí.
