Volám sa Linda a som mamička malého Šimonka (8 mesiacov). Pol roka som pri jeho postieľke na ARO sledovala najťažší boj – boj môjho synčeka o vlastný život. Po mesiacoch plných strachu, vyšetrení, hadičiek, pípajúcich monitorov a neistoty prišla obrovská nádej – Šimonko sa konečne môže presúvať z ARO na bežné oddelenie a neskôr aj domov.
Aby však domov vôbec mohol ísť, musím mu zabezpečiť špeciálne pomôcky, ktoré sú pre jeho stav nevyhnutné, no poisťovňa ani nemocnica ich nepreplácajú.
Šimonko je veľmi krehké dieťatko a potrebuje nepretržitú starostlivosť 24 hodín denne. Ak nemá ohriatu výživu, dostáva spazmy čreva, zvracia a slabne. Bez správnych pomôcok by sa jeho stav mohol ihneď zhoršiť a opäť by skončil na ARO.
Ako mama si želám len jediné – aby môj synček konečne mohol dýchať domovom a nie nemocničnou izbou.









