Kto kampaň organizuje?
Volám sa Irina, mám 22 rokov a pochádzam z mesta Ivano Frankovsk na Ukrajine. Som študentkou Katolíckej univerzity v Ružomberku a študujem učiteľstvo predmetov ruský jazyk a taliansky jazyk. Som v druhom ročníku.
Pochádzam z veľkej rodiny, mám dve sestry a troch bratov. Na Ukrajine sme žili v detskom domove, pretože nemáme rodičov. V detskom domove však mohli žiť chlapci len do veku 11 rokov, potom ich presťahovali do Ľvova a my sme sa veľmi dlho nevideli.
Keď sme boli ešte všetci spolu na Ukrajine, radi sme spolu trávili čas. Chodili sme do hôr, radi sme jazdili na bicykloch. Rodina je pre mňa to najdrahšie, čo mám, vždy cítim ich podporu.
V akej sme situácii?
Ešte pred vypuknutím vojny som k sebe na Slovensko zobrala svoju 20-ročnú sestru Katju a pomohla som jej nájsť aspoň príležitostnú prácu. Spoločne sme bývali v penzióne. Keď vypukla vojna, moji dvaja bratia museli narukovať. Starší 24-ročný brat bráni mesto Mykolaiv, kde prebiehajú ťažké boje a veľmi sa o neho bojím. S mladším 18-ročným bratom sme pred pár týždňami stratili spojenie.
Detský domov vo Ľvove, v ktorom žil môj najmladší 14-ročný brat, Nazar, sa po puknutí vojny podarilo presťahovať do mesta Prešov. Naše stretnutie bolo veľmi dojímavé, pretože Nazar veľmi chcel, aby som si ho zobrala k sebe. Ale v tom čase som to nemohla urobiť, pretože musel rozhodnúť súd a ja som musela vytvoriť podmienky, aby mi ho súd zveril. Bola som zúfalá, pretože som nevedela ako to všetko zvládnem. Ale pomohli mi dobrí ľudia. Vďaka nim som získala nové bývanie, pomohli mi so zariadením bytu a všetkého potrebného pre mňa, moju sestru a aj brata, ktorého sme tak veľmi čakali.
Od vypuknutia vojny som pracovala ako dobrovoľníčka v Univerzitnom pastoračnom centre Jána Vojtaššáka v Ružomberku, kde som pomáhala s tlmočním či pri triedení zbierok, ktoré tam pre ukrajinské rodiny organizovali. Tiež som pomáhala na úradoch pri vybavovaní rôznych dokladov pre mojich krajanov, ktorí utiekli pred vojnou.
8. apríl 2022 bol jedným z najšťastnejších dní v mojom živote, pretože súd rozhodol, že si Nazara môžem zobrať k sebe. O pár dní sme už boli spolu v novom domove. Naši priatelia nám pomohli vybaviť pre Nazara školu, všetky školské pomôcky, oblečenie, pomohli mi zapísať ho do futbalového krúžku, lebo futbal veľmi miluje. Nazarovi darovali bicykel, aby mohol chodiť na tréning. Pomáhajú nám s potravinami, pretože ešte stále študujem, musím platiť byt, zabezpečiť všetko potrebné a hoci cez víkendy pracujem, nie je to pre nás ľahké.
Keďže ani ja, ani Nazar nemáme slovenské občianstvo, nemám nárok na žiaden z príspevkov, na ktoré majú nárok občania Slovenskej republiky pri zverení dieťaťa do starostlivosti.
Na čo konkrétne budú peniaze z tejto kampane použité?
Irinka je študentka ( 2. ročník VŠ) a napriek tomu, že cez víkendy pracuje v kuchyni a jej sestra príležitostne pracuje, keďže nevie dobre jazyk, ich príjem len ťažko pokryje prenájom bytu (300€/mesačne) a výdavky na starostlivosť o Nazara.
Peniaze zo zbierky budú použité na zaplatenie nájmu bytu, v ktorom momentálne bývajú na dobu 6 mesiacov (6 × 300€) a na výdavky spojené so starostlivosťou o Nazara (6 × 100 €) – výlety, oblečenie na tréning, a pod. .
