Náš príbeh
Príbeh Mexika sa začal písať 1. apríla 2021, keď sa narodil pod traktorom. Maličký obláčik sa dostal do rodiny ako hračka pre deti. Rýchlo ich omrzel a vyhodili ho na záhradu. Po 8 mesiacoch takéhoto živorenia sa ho jednoducho vzdali.
Keď sme si s Tomášom Mexika ako 10-mesačné šteniatko adoptovali zo SAOZu v roku 2022, osamelý a prázdny život skončil hneď trom dušiam. Netrvalo ani týždeň, kým prejavil svoju vtipnú a veľmi svojskú povahu. Je to psík, ktorý sa už narodil s názorom a dávkou skepse. Očaril nás tým, aký je nám podobný a rýchlo k nám zapadol. Rozhodli sme sa, že u nás zostane, pocíti u nás bezpečie a vzájomne budeme spoznávať naše svety. A on nás presvedčil, že komunikovať spolu budeme vedieť – ak sa to my, Barbora a Tomáš, naučíme. Lebo v komunikácii je on expert.
Mexiko je konečne chcený, milovaný, pochopený, vybehaný, hlávka zhlavolamovaná, kožúšok čistý a bruško plné kvalitného, dobrého jedla. Naše duše sú ako jedna, spolu sme rodina. A tak by to malo byť. Navždy, so šťastným pokračovaním.
No v septembri 2025 prišla hrčka.
Usídlila sa v Mexikovej nôžke a chce nám zhasnúť naše slnko.
Z malej hrčky veľkosti hráška sa za 3 týždne vyvinul nádor o veľkosti golfovej loptičky. Bol mu diagnostikovaný agresívny zhubný nádor, mäkkotkanivový sarkóm.
S Mexikom sme toho preskákali veľa. Stále však máme sny, túžby a miesta, ktoré chceme spolu objaviť. Alebo sa len denne túlať lesmi, stopovať zvieratá a hrabať jamy. Cítime, že jeho život v 4 rokoch ešte nie je naplnený. Každý deň mu tisíckrát opakujeme, že je milovaný a že sme v tom spolu.
„Kamkoľvek pôjdeme, pôjdeme spolu.“
To je motto našej netradičnej rodiny.
Jeho dočaskárka mi raz napísala: „Mexiko je psík, ktorý ťa naučí všetko.“ A mala pravdu. Mexiko nás učí odvtedy, čo je s nami. Dáva nám lekcie – ako sa radovať zo života, ako šialene behať, keď dostaneš chuť, ako sa postaviť sám za seba, ako si chrániť svoje hranice… a momentálne hlavne: ako bojovať o svoj život a ako si vedieť požiadať o pomoc.
