S partnerom sme si ešte počas mojej vysokej školy urobili dieťa, pretože mi lekár povedal, že neskôr už nebudem môcť mať deti. Tak sme boli nútení bývať u rodičov, nakoľko naša finančná situácia bola zlá. Ja som mala len brigádu a on bol bez práce. Máme dieťa. Keď dovŕšilo 3 roky začala som si aktívne hľadať prácu až doteraz. Nikto! Absolútne nikto ma nechce zamestnať a nie preto, že by som nemala titul alebo prax, ale ako mi viacerí povedali – aha, vy máte dieťa, tak nič. Takže ja som bez príjmu.
Na začiatku roka 2025 sme sa odsťahovali konečne od rodičov a išli sme do podnájmu. Partner to ale psychicky ani finančne nezvládal tak, ako si myslel, že by mohol. Vyhodil nás z podnájmu a my sme sa nemali kam vrátiť. Naše veci sú kade tade roztrúsené po rodičoch, garážach, atď. Sme bez partnera/otca dieťaťa a posiela nám nejaké peniaze, ale nie dosť na to, aby sme z toho dokázali vyžiť. Zamestnanie stále v nedohľadne. Rodina, u ktorej sme asi 2 mesiace, už nás tu nechce. Narúšame ich súkromie a teda ja s dieťaťom bez zamestnania sa musíme vysťahovať. Nemáme kam ísť a ani za čo.
