Som mama dvoch detí, ktoré navštevujú materskú školu. Zo dňa na deň som musela opustiť manžela a odísť do krízového centra pre ženy s deťmi. Dlhodobo bojuje s alkoholom a domáce prostredie bolo pre nás už nebezpečné.
Som onkologická pacientka v remisii, čo znamená, že som si musela vybaviť aj nových lekárov a liečbu v novom meste. Napriek všetkému som sa nevzdala – deťom som našla novú škôlku a ja sama som si našla prácu.
Najprv som pracovala ako upratovačka v dome seniorov, neskôr v školskej jedálni. Žiaľ, po tom, čo sa vedúca dozvedela, že žijem v centre pre týrané ženy, začala sa správať mimoriadne nepríjemne a neúctivo. Prácu som preto musela ukončiť. Opäť si hľadám nové zamestnanie, ale koniec roka je veľmi náročný.
Podala som návrh na úpravu práv a starostlivosti o deti a mojím cieľom je časom požiadať o nájomný byt. Po boji s rakovinou a po rokoch psychického trápenia som si povedala: Stačilo. Chcem dať svojim deťom život, aký si zaslúžia.
