Prosím láskavých ľudí o pomoc pre Lea.
Leuško je naše tretie dieťa, ktorý sa narodil ako zdravý chlapček. Všetko bolo v poriadku, Leo bol usmievavý, spokojný, papal, spinkal, vydával prvé hlásky, slabiky, štvornožkoval, začal chodiť ako 13 mesačný, vedel ukázať , napr. kde má očko, kolienko, kde je mama alebo ako robí indián.
Nebadali sme nič ,,podozrivé". Nič, čo by len naznačovalo, že niečo nieje v poriadku. Až približne po roku a pol, kedy u Lea nastal regres. Stratil sa očný kontakt, nereagoval na meno, na pokyny, prestal vydávať hlásky a zvuky. Boli dokonca dni, kedy nevydal ani hlásku.
Začal sa točiť na jednom mieste, pobehoval v izbe v smere od steny k dverám- aspoň 20-krát. Nikto ho nesmel vyrušiť ani vojsť do cesty. Často si sledoval prsty na rukách a v zápästi nimi dokola točil. Nereagoval na nikoho, na rodičov, na súrodencov, na nikoho, kto k nám prišiel na návštevu. Napriek tomu, bol dosť pohybovo aktívny. Všade kam sa dalo vyliezol, zliezol, preliezol. Musela som byť stále pri ňon a vstrehu, aby sa mu niečo nestalo.
Toto všetko sa udialo v priebehu cca 2 mesiacov.
Vedeli sme , že to musíme začať čím skôr riešiť. Začali pre nás návštevy u špecialistov a rôznych centier. Pediater, klinický psychológ, neurológ, pedopsychiater, aj špeciálne pedagogičky nám už pri prvej návšteve naznačili, že sú to znaky autizmu, ( čo som už za ten čas aj predpokladala). Keď mal Leuško 3 r. bol mu diagnostikovaný detský autizmus . Od minulého roka (august) navštevujeme CVI, kde nám poradili a stále radia ako s Leom pracovať, ako sa s ním hrať, aby sa uňho znova naštartoval očný kontakt, aby bol vnímavejší, aby sa v rámci možností socializoval… Všetko však trvá veľmi dlho, vyžaduje si to hodiny a týždne trpezlivosti.
V súčasnosti navštevujeme liečebnú pedagogičku, muzikoterapiu, canisterapiu, snoezelen. Snažíme sa s Leom chodievať čo najviac na prechádzky a výlety, aby pozitívne reagoval na zmenu prostredia, ľudí, a nevytváralo sa uňho stereotypné správanie.
Odkedy sme začali s terapiami, u Lea je viditeľná zmena. Obnovil sa uňho očný kontakt, ak niečo chce, napr. podať, príde ku mne a vezme ma za ruku k danej veci, začal jesť sám lyžicou, naučil sa piť z pohára, čo pre nás bolo do 3r. nepredstaviteľné. Leo sa začal usmievať, reaguje na nás, ak niečo hovoríme otočí sa za hlasom. Registruje aj ľudí , ktorí k nám prídu, dlho si ich obzerá, pozerá do tváre a dokonca čaká, kým sa mu pozrú do očí. Pre nás ako rodičov, je to neskutočný posun, pretože sme videli, ako sa nám naše dieťa behom 2 mesiacov stráca rovno pred očami. Leovi pomáhajú masáže, chodenie po kladine, balančných kameňoch, senzorických podložkách, preliezky , vďaka ktorým si začína pomaličky uvedomovať seba, svoje telo a jeho hranice. Pri preliezkach a prekážkach je opatrnejší, dáva pozor aby sa nešmykol alebo nespadol. Aj keď badáme zmenu, je ešte pred nami dlhá cesta k tomu, aby sme Lea posúvali stále viac a viac dopredu.
Leuško je stále neverbálny, vydáva len hlásky a slabiky. Je nesamostatný v samoobslužných činnostiach, hygiene, nerozumie pokynom. Vyžaduje si neustálu starostlivosť a opateru. Momentálne je prijatý do Špeciálnej MŠ pre autistické deti. kde nastúpi od septembra.
