Mladému Kristiánkovi, ktorý trpí autizmom, má štyri roky. Je to veľmi hravý a aktívny chlapec, ktorý potrebuje veľa pohybu, aby sa vybil. Má však aj svoje nálady, ktoré sa občas zhoršujú, a jeho senzibilita je veľmi vysoká. Na každý deň potrebuje stabilitu a podporu, a to najmä v podobe mojej prítomnosti, pretože som jeho matka, jeho asistentka a zároveň aj jeho opatrovateľka.
Kristiánko, žiaľ, nemá dostatok schopnosti adaptovať sa na nové prostredie a v škôlke trávi iba 3 hodiny, čo je pre neho veľmi krátky čas. Tieto hodiny nie sú pre neho dostatočné na to, aby sa socializoval a prispôsobil sa novým podmienkam. Vždy sa snažím zabezpečiť pre neho všetko, čo potrebuje – či už v oblasti zdravotnej starostlivosti, emocionálnej podpory alebo vytvárania bezpečného a láskavého prostredia, kde sa môže cítiť v bezpečí.
K tomu všetkému trpím aj mentálnou poruchou, čo znamená, že častokrát nemám priestor na to, aby som sa venovala sama sebe, ako by som si priala. Je to veľmi náročné, pretože všetku pozornosť musím venovať Kristiánkovi a jeho potrebám, a niekedy je to viac, než dokážem uniesť. Okrem mňa sú pre Kristiánka dôležití aj starí rodičia – babka, ktorá ho podporuje, ale v mnohých prípadoch je to len na mne.
Je to nekonečný kolotoč, v ktorom sa snažím byť najlepšou matkou a opatrovateľkou, ale často sa cítim vyčerpaná a bez času na vlastné zotavenie. Mám veľkú túžbu, aby mal Kristiánko čo najlepší život, ale aj ja ako jeho matka sa snažím nájsť spôsob, ako zvládnuť svoje vlastné výzvy, aby som mu mohla poskytovať tú najlepšiu starostlivosť.
