Dali mi meno Bojar, volajú ma Bojko.
Žil som v kovovej klietke, medzi ostatnými psíkmi, stále okolo chodili ľudia a kukali na mňa.
Raz sa tam objavila ona, Timea. Pozrela sa na mňa a vzala si ma domov. Bolo mi tam úžasne, mohol som s ňou spať v jej peliešku, dostával som super jedlo a chodili sme spolu na dlhé prechádzky.
22. 3. 2023 som vybehol z bránky a zrazila ma multikára. Viac už si nepamätám. Prebudil som sa na klinike, po operácii. Boleli ma labky, na jednej mám strhnutú kožu, na druhej rozdrvené tri prsty, dva mi museli rovno amputovať.
23. 3. 2023 mi k tomu akútne zlyhali obličky. Vraj crash syndróm. Takže mi tečie infúzia a je mi zle. Nohy mi jedenkrát denne preväzujú a veľmi to bolí.
24. 3. 2023 Všetci naokolo sú milí a tvrdia o mne, že som statočný a bojovník.
Po týždni mi kontrolujú krvný obraz, vraj sa to už vracia do normálu. Všetci okolo mňa sa radujú, tak sa troška radujem tiež, viac mi už chutí.
3. 4. 2023 Dnes je môj šťastný deň, obličky už sú takmer uzdravené a idem konečne domov. No musím stále dochádzať každý deň na preväzy a injekcie.
Bol sa tu na mňa pozrieť i dajaký špeci doktor. Povedal, že možno budeme musieť dať na lakeť kožu zo zdravého miesta na mojom tele, že liečba isto bude trvať dlho a stáť veľa peňazí, ale vyzerá to dobre.
Musím chodievať na preväzy, bolí to, ale vydržím to, som vraj bojovník s veľkým srdcom. Neviem čo to znamená, ale keď to všetci vravia tak je to isto pravda.
