Môj ocko, Milan, dostal v 57 rokoch, koncom októbra, rozsiahlu cievnu mozgovú porážku. Dlhodobo bol v kóme. Lekári hovorili, že je zázrak, že prežil, a nedávali mu veľkú nádej.
Napriek tomu sa prebral a my za ním každý deň chodíme do nemocnice. Má našu plnú podporu, lásku, pozitívne myšlienky aj modlitby.
Ocko má ochrnutú pravú časť tela a potrebuje tracheostómiu, cez ktorú dostáva kyslík. Dávky mu však postupne znižujú, preto dúfame, že mu čoskoro odstránia trubicu. Momentálne je ležiacim pacientom v nemocnici, nezvláda základnú starostlivosť o seba a je úplne odkázaný na pomoc druhých. Stále ešte nerozpráva, no rozumie nám a komunikuje kývaním hlavy. Perami už dokázal vysloviť mená svojich detí a naposledy, pri cvičení s ľavou rukou, dokázal narátal do desať. Každý jeden malý pokrok je pre nás obrovským zázrakom.
Veríme, že vďaka neuroplasticite mozgu sa jeho stav bude ďalej zlepšovať a že sa vráti domov k svojej manželke, kde si budú môcť byť navzájom oporou ako predtým. Najvýraznejšie zlepšenia nastávajú do jedného roka od mozgovej príhody, preto ocko potrebuje intenzívnu rehabilitáciu. Tá je však finančne veľmi náročná, a preto budeme vďační za každú pomoc, ktorá mu umožní vrátiť sa domov po vlastných.
