Už sme boli rodičmi jedného dieťaťa, no cítili sme potrebu rozšíriť rodinu. Aby naše dieťa malo blízkeho človeka, o ktorého sa môže oprieť po celý život. Bez toho, aby sme čo i len tušili, čo nás bude čakať, sme si ešte pred pôrodom, vytvárali predstavu o jeho budúcnosti. Vyrastie a bude viesť naplnený, spokojný život, samostatný a celistvý.
Narodilo sa nám dieťa. Bola to radosť, taký malý zázrak. Potom príde šok. Naše dieťa je autista. Keď nám naplno dôjde, že Miško nie je v poriadku, vyvolá to obrovský strach, zmätok a hlboký žiaľ a často aj neutíchajúci pocit viny.
Na druhej strane, nová skúsenosť a nesmierna túžba urobiť čokoľvek a zároveň všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli nášmu dieťaťu. Aby sme mu v tomto veľkom svete vedeli pomôcť sa čo najlepšie zorientovať, naučiť ho rozpoznávať veci, vyjadrovať svoje pocity, túžby a rozpoznávať nebezpečenstvo.
