Prvé príznaky som spozoroval v máji a v októbri tohto roku som už mal stanovenie diagnózy. Choroba postupne napriek silnej vôli a optimizmu napredovala. V septembri 2022 som musel prestať šoférovať. A od decembra tohto roku som pri chôdzi potreboval už sprievod. A prakticky od vtedy som bol odkázaný na pomoc iných, vtedy väčšinou mamy. Od novembra 2023 dýcham len vďaka tracheostómii a potravu prijímam len cez PEG. Verím, že mi pomôže nový liek, ktorý by mal byť dostupný do roka.
