Život sa mu zmenil zo dňa na deň
Náš otec Dušan, človek s veľkým srdcom a nevyčerpateľnou chuťou žiť, bol vždy tým, na koho sa dalo spoľahnúť. Vždy pomáhal iným, staral sa o rodinu a aj v najťažších chvíľach sa snažil žiť naplno. Nikto z nás nebol pripravený na to, čo prišlo – diagnóza, ktorá dokáže človeka zlomiť, ale on sa napriek tomu nevzdal.
V lete 2024 prišiel verdikt lekárov: invazívny uroteliálny karcinóm močového mechúra, agresívna forma rakoviny, ktorá už v čase diagnostiky prerástla hranice jedného orgánu. Vyšetrenia odhalili peritoneálnu karcinomatózu (rozsev nádoru v brušnej dutine), zväčšené lymfatické uzliny, hepatosplenomegáliu, postihnutie obličky formou hydronefrózy a viaceré ložiská, ktoré je treba sledovať.
Napriek všetkému sa rozhodol bojovať. Nasledovala náročná kombinovaná chemoterapia cisplatinou a gemcitabínom, ktorú zvládol len vďaka svojej vnútornej sile, trpezlivosti a podpore rodiny. Liečba bola vyčerpávajúca – slabosť, bolesti, nevoľnosti, dni, keď nevládal vstať z postele. A napriek tomu sa nikdy nevzdal.
Nádej, ktorú rakovina prekonala
Po ukončení chemoterapie nastúpil na liečbu, ktorú lekári odporúčali ako štandard v celej EÚ: udržiavaciu imunoterapiu liekom avelumab. Táto liečba má u veľkej časti pacientov spomaliť ochorenie a udržať ho pod kontrolou. Otec ju absolvoval s nádejou, že zastaví šírenie nádoru a získa čas, ktorý je pri tejto chorobe tým najvzácnejším, čo človek má.
Žiaľ, napriek všetkým snahám a odhodlaniu nádor začal opäť progredovať. Kontrolné vyšetrenia ukázali, že ochorenie nereaguje dostatočne na doterajšiu liečbu a že je potrebné prejsť na ďalšiu, pokročilejšiu formu terapie.
