Kto som a prečo som zakladám túto výzvu?
Som aktivista Peter Maloch z Púchova a chcem pomôcť známej z Ukrajiny v jej ťažkej situácii, aby ľudia z jej komunity neprišli o pitnú vodu. Na začiatku mojej iniciatívy bol takýto email :
„Drahí priatelia! Veľmi sa hanbím, ale nezostáva mi nič iné, len sa na vás obrátiť s prosbou o pomoc. Situácia, do ktorej som sa dostala asi nie je pre Ukrajincov nová, no napriek tomu je podľa mňa veľmi výpovedná. Tu je začiatok príbehu: voda v mojej dedine je veľmi zlej kvality. Podľa výsledkov analýzy sa považuje za „výlučne technickú“ a teda sa ľuďom neodporúča používať ju. Dlhé roky po sebe sme sa snažili prinútiť samosprávy, aby z rozpočtových prostriedkov kúpili čističku vody a voda sa stala pitnou.. Nakoniec sa moja rodina vzdala tohto beznádejného stavu a rozhodla sa kúpiť takéto zariadenie na vlastné náklady.. Bola podpísaná zmluva s výrobcom zariadení Ekosoft a na základe nej boli v A-banke vyhotovené dva úvery.“
Príbeh pani Liliji
Lilija Šachová má 49 rokov a žije v obci Huľajpole v Dnepropetrovskom regióne na Ukrajine. Ide o stepnú oblasť s veľmi malým množstvom vodných zdrojov. Voda, ktorá je k dispozícii, má veľmi zlú chuť (dokonca aj rieka v obci má názov Bazavluk, čo znamená „horká voda“).
V čase, keď pani Liliji poskytli úver na nákup zariadenia na čistenie vody, mala ako súkromná podnikateľka ,obchod na šitie posteľnej bielizne. Na základe tohto jej poskytli úver. Začiatkom invázie bola nútená výrobu zastaviť. Látka na jej výrobky sa dovážala zo zahraničia a to celú situáciu skomplikovalo. V prvých mesiacoch nebola dodávka vôbec, pretože nebolo palivo. Momentálne sa jej cena takmer zdvojnásobila. Do ich regiónu však odmietajú dovážať, pretože sú blízko frontu (z jari boli 40km od frontu, teraz 70km). A aj keby niečo vyrobila, nemá to kde predávať. Pred vojnou predávala svoje produkty na tržniciach. Teraz každú chvíľu ohlasujú sirény poplach, a vtedy ľudia utekajú do krytov. Predávať je doslova životu nebezpečné. Tieto všetky faktory vplývajú na cenu a výsledkom je, že jej výroba je príliš drahá, pre kupujúcich. A šitie bez možnosti predaja by bolo veľmi zvláštne.
Táto nepríjemná situácia spôsobila, že prišla o 80% príjmu a nemôže plniť svojej úverové záväzky. Do júna ešte platila z úspor, predávala zvyšný tovar a pomohla aj rodina. Tieto finančné zdroje však skončili. Požiadala banku o reštrukturalizáciu (žiadosť bola poslaná 4×), avšak žiadosť bola zamietnutá s oddôvodnením,že „banka nemá takú možnosť“. A tak prišiel moment, kedy banka začala požadovať úplné splatenie úveru z dôvodu, že neplní podmienky úverovej zmluvy. Nechcú počuť argumenty pani Liliji o vojnovom stave v krajine, o tom, že každú chvíľu im môže na hlavu spadnúť raketa, o strate príjmu, o vyššej moci. „Zaplať a je to… Alebo ťa banka zažaluje a vymáhacia služba zoberie vybavenie…“
Pani Lilija obvolala takmer všetky banky – momentálne nikto na refinancovanie nepožičiava. Preto prosí o pomoc: „Ak by sa táto situácia týkala len mňa, len by som nad tým mávla rukou, vzala to preč. Bohužiaľ, ak sa zariadenie demontuje, potom takmer 2000 ľudí, mojich spoluobčanov a obyvateľov okolitých dedín, zostane bez dostupnej pitnej vody . Preto apelujem na každého, komu to nie je ľahostajné – pomôžte!… Peter, odpusť mi, prosím, že ťa otravujem, cítim sa pred tebou veľmi nepríjemne.“
Na čo získané peniaze použijeme?
Preto som sa rozhodol založiť túto výzvu a pomôcť pani Liliji. Peniaze, ktoré poskytnete, budú prevedené na ukrajinské číslo účtu pani Liliji a použité na vyplatenie úveru, aby ona ani jej spoluobčania neprišli o pitnú vodu.
V mene pani Liliji a jej komunity vopred ďakujem!
